Slováci na MS s cieľom potvrdiť svoju kvalitu

V stredu 7. septembra sa v Areáli vodných športov Divoká voda v Čunove začnú 34. majstrovstvá sveta vo vodnom slalome. Po prvý raz v histórii svetových šampionátov, ktorej prvú kapitolu napísali v roku 1949 vo švajčiarskej Ženeve, sa bude o svetové medaily bojovať na Slovensku.

Paradoxné je to najmä z toho hľadiska, že Slovensko je dlhodobo lídrom svetového renkingu a čunovský areál patrí medzi najkvalitnejšie na svete. Areál vodných športov v Čunove tvorí umelá trať vybudovaná v roku 1996 a je súčasťou vodného diela Gabčíkovo. Od roku 1997 sa tam uskutočnilo množstvo miestnych, národných aj medzinárodných pretekov najvyššieho rangu. Dvakrát sa tu bojovalo o tituly majstrov Európy (2002 a 2010), štyrikrát o body do Svetového pohára (1997, 1999, 2003 a 2009), v roku 2000 sa v Čunove konali juniorské majstrovstvá sveta a v roku 2001 mládežnícke majstrovstvá Európy.

Tohtoročné MS sú mimoriadne dôležité, pretože sú zároveň pre celý svet kvalifikáciou na budúcoročné Hry XXX. olympiády v Londýne. Slovenskí reprezentanti majú pred sebou niekoľko cieľov. Okrem základného, ktorým je potvrdenie pozície svetovej jednotky, je to aj vybojovanie si olympijských miesteniek vo všetkých štyroch kategóriách. Keďže pod piatimi kruhmi môže v každej kategórii štartovať z jednej krajiny iba jedna loď, budú domáci slalomári medzi sebou bojovať aj o právo obliecť si olympijský dres. Prvú časť absolvovali koncom júla v novovybudovanom areáli Lee Valley White Water Centre v londýnskej štvrti Broxbourne, v ktorom sa o rok uskutočnia najdôležitejšie preteky štvorročného cyklu. Najvýhodnejšiu pozíciu si vybojovali Michal Martikán v C1 a súrodenci Pavol a Peter Hochschornerovci v C2, ktorí v britskej metropole triumfovali a na potvrdenie svojej účasti na OH im stačí byť v Čunove zo Slovákov vo svojich kategóriách najlepší.

Nebudú to však mať jednoduché. V „druhom slede“ vyčkávajú na svoju príležitosť ďalší skvelí slalomári patriaci do najužšej svetovej špičky. V singli sú to Alexander Slafkovský a Matej Beňuš, v deblovkách sa nevzdávajú svojho olympijského sna bratranci Ladislav a Peter Škantárovci a Tomáš Kučera s Jánom Bátikom. V K1 žien má mierne navrch obhajkyňa olympijského zlata z Atén 2004 a Pekingu 2008 Elena Kaliská, ktorá bola v Broxbourne zo Sloveniek najlepšia. Na medailu, ktorá je podmienkou nominovania, si však ani ona nesiahla. Takže je všetko otvorené a Jana Dukátová s Danou Mannovou-Beňušovou jej určite nebudú iba dláždiť cestu do Londýna. V K1 mužov sa bude v prípade úspechu slovenských kajakárov rozhodovať o menovitej nominácii až na budúci rok.

Už 32-ročný Liptovskomikulášan Michal Martikán je doslova vodnoslalomárskym pojmom. Od roku 1995, kedy sa ako 16-ročný prvýkrát predstavil na seniorských MS a hneď si vypádloval dve bronzové medaily, sa ani raz nevracal zo šampionátu s prázdnymi rukami. Už ich má vo svojej zbierke pätnásť, z toho osem zlatých. Je jediným vodným slalomárom na svete, ktorý sa môže pochváliť štyrmi olympijskými kovmi. V Čunove bude bojovať aj o svoju piatu účasť na pretekoch pod bielou vlajkou s farebným päťkružím. Jeho reprezentační partneri Alexander Slafkovský či Matej Beňuš sú však rovnako kvalitní pretekári túžiaci vychutnať si olympijskú atmosféru. Ak bude Martikán z tejto trojice najlepší, automaticky získa právo štartu v Londýne. Slafkovský s Beňušom musia k honoru najlepšieho Slováka vo výsledkovej listine pridať aj medailu. V takom prípade dôjde na jar budúceho roka k "rozstrelu" medzi Martikánom a jedným zo spomínanej dvojice.

Bratislavské dvojičky Pavol a Peter Hochschornerovci, ktoré práve v deň začiatku bojov na MS oslávia svoje 32. narodeniny, od roku 2007 na vrcholných podujatiach iba víťazia. Sú majstrami sveta z rokov 2007, 2009 a 2010, v roku 2008 triumfovali tretíkrát v rade na olympijských hrách. Žiadny vodný slalomár planéty okrem nich nemá tri zlaté olympijské medaily. Vo svojej domovskej vode nemôžu mať iné ambície, ako udržať si pozíciu na tróne. Čo však na to kežmarskí bratranci Ladislav a Peter Škantárovci? Tí už vedia, ako chutí individuálny titul majstrov Európy, ale z MS majú zatiaľ zlato "iba" zo súťaže družstiev. Zahanbiť sa určite nebudú chcieť dať ani Tomáš Kučera s Jánom Bátikom. V tejto kategórii je situácia okolo nominácie na OH identická s C1. Ak budú Hochschornerovci najlepšími Slovákmi, majú miestenky vo vrecku bez ohľadu na to, či budú na stupni pre najlepšie trio alebo nie. Ak si Škantárovci alebo Kučera s Bátikom chcú udržať olympijskú nádej, musia byť nielen najlepší z domácich deblistov, ale zároveň aj získať medailu.

Súboj trojice Sloveniek so zvyškom sveta sa rysuje v K1 žien. Nestarnúca Elena Kaliská, ambiciózna Jana Dukátová i obrovský výkonnostný skok realizujúca Dana Mannová-Beňušová sú slalomárky, ktoré vedia na vrcholnom fóre postaviť súperky do roly štatistiek. Ak bude Elena Kaliská najlepšia z nich a získa pritom aj medailu, môže sa už teraz tešiť na Londýn. Každá iná alternatíva znamená posunutie definitívneho rozhodnutia až na jar budúceho roka. Ak sa chce do súboja Kaliskej s Dukátovou zamiešať aj Dana Mannová-Beňušová, musí byť najlepšou Slovenkou vo finále a stáť pritom na pódiu pre medailistov.

Najmenšie šance sa dávajú kajakárom. V tejto jedinej disciplíne Slováci za svetom trochu zaostávajú. Najmladší člen reprezentačného tímu usporiadateľskej krajiny 20-ročný Martin Halčin však dokáže vystrčiť rožky. Je juniorským majstrom sveta i Európy, medzi seniormi je len prvý rok a ešte sa len medzi nimi udomácňuje. Na júnových kontinentálnych majstrovstvách v španielskom Seu d´Urgell sa však prebojoval až do finále a v ňom obsadil veľmi dobré ôsme miesto. Keby sa mu takýto husársky kúsok podaril aj v Čunove, bolo by to veľmi príjemným prekvapením.

V neolympijskej kategórii C1 žien bude mať Slovensku jedinú zástupkyňu. Vlani si prvýkrát do lode s jednolistovým pádlom kľakla Katarína Macová. Na majstrovstvách Európy v Čunove senzačne zvíťazila, na MS v slovinskom Tacene potom skončila piata. Absolútnu svetovú kvalitu medzi kanoistkami momentálne predstavujú Austrálčanky. Katarína Macová má ale dosť skúseností a hovorí pre ňu aj dokonalá znalosť kanála, v ktorom športovo vyrastala.

Slovensko v ére štátnej samostatnosti nikdy doteraz nevyšlo na MS medailovo naprázdno. Od roku 1993 si slalomári z krajiny pod Tatrami vypádlovali už 35 vzácnych kovov s bilanciou 16 zlatých, 9 strieborných a 10 bronzových medailí. V historickom rebríčku medailovej bilancie im patrí 9. miesto. Otázkou pred začiatkom 34. majstrovstiev sveta by preto nemalo byť, či, ale o koľko bude ich štatistika po tomto šampionáte bohatšia.