Europa SC High Jump ako z krásneho sna

Klasický príbeh s tromi orieškami pre Popolušku dokonale vystihuje 18. ročník Europa SC High Jump v hale na Štiavničkách.

Útrapy, neistota a úvahy o úplnom zrušení mátali organizátorov pár týždňov pred banskobystrickou latkou. Z Popolušky sa však stala ozajstná princezná, ošperkovaná tým, o čom všetci snívali.

Organizátori svoje tri oriešky - tri túžby aj presne pomenovali. Dúfali, že sa v ženskej súťaži objaví pri mene víťazky 200 cm, od domáceho Petra Horáka čakali 226, a tým aj splnenú normu na HME v Paríži, no a od Rusa Ivana Uchova to, čo svetovú jednotku šľachtí. Skutočnosť prekonala očakávania a diamanty latky sa prebrúsili do plnej nádhery. Tromi mimoriadne nádejnými pokusmi Ivana Uchova, 'muža bez nervov', na hodnote svetového halového rekordu 244 cm 'latka' vyvrcholila a víťazných 238 cm s vyrovnaným rekordom mítingu hrialo pri srdci. Dovedna štyri výkony nad 230 cm (Uchov 238, Američan Williams 234, Ukrajinec Demjaňuk 232 a Rus Mudrov 230) sa postarali o to, že na náhrdelník 'latky' sa navliekli ďalšie vzácne kamene.

O súťaži žien sa hovorilo podstatne tichšie. Skromnejšia účasť však pomýlila a ak niekto sedel v hale pokojne, postupne sa priviedol do varu, rovnako ako dve najvýraznejšie aktérky. Víťazná Talianka Antonieta di Martinová s najlepším svetovým výkonom 204 cm prekonala aj ďalšiu métu, svoju telesnú výšku preskočila o 35 cm a takéto niečo sa žiadnej žene nikdy nepodarilo. Druhá Ruska Školinová s 200 cm jej sekundovala do samého záveru a aj ona sa postarala, že až štyrikrát sa počas súťaže zlepšil najlepší svetový výkon roka.

Asi niečo na banskobystrickom mítingu bude, keď všetci účastníci, vychvaľovali atmosféru do nebies a sľubovali ostošesť, že opäť prídu. Riaditeľ súťaže Radovan Mišík vyriekol spočiatku len jedno slovo - fantázia a pokračoval: "Tomuto mítingu chýba už len svetový rekord. Máme takmer všetko, najlepšie výkony roka, pokusy o historické maximum. Uchova som pozorne odsledoval. Aj v Hustopečiach sa pokúšal o svetový rekord, jeho druhý pokus bol veľmi nádejný, no podľa mňa my sme boli k sveťáku ešte bližšie, možno chýbal centimeter, možno, pol. Uchov hrá vabank, jeho nemotivuje 240, je presvedčený o tom, že na svetový rekord má a že ho čoskoro zlomí."

Niekto hore drží banskobystrickej latke palce. "Vytvorili sme pri organizácii fantastický kolektív," vysvetľuje priazeň Radovan Mišík. "Ja osobne som do Banskej Bystrice prišiel v roku 1996 a táto latka je jedna z príčin, ktorá ma tu udržala. Už si len želám, aby mala nie iba 18, 20 ročníkov, ale 40 a viac, nech si tu zaskáču moje deti a deti mojich detí, to by bolo úplne fantastické."

Tortúra s financiami vošla do zabudnutia, úplne ju však vymazať z pamäti, aj podľa Radovana Mišíka, by nebolo prezieravé. "Podporu sme nakoniec našli, dúfam, že časom pribudnú aj iní ľudia zo sponzorských kruhov. Pritiahnuť sem kvalitu nie je jednoduché a niečo to aj stojí, dúfam, že na budúci rok finančné nároky ľahšie rozdýchame."

Ambície 'latky' naplnil aj Peter Horák. Nepísaný scenár od neho vyžadoval splniť limit na HME v Paríži 226 cm a domáceho borca vďačná kulisa ako na tácke nad latku povzniesla. Nemal to jednoduché, aj v absolútnom tichu sa pokúšal uspieť a využil všetku kladnú energiu divákov v hale.

Peter Horák prekonal pred mítingom chorobu, no nezľakol sa jej. "Môj bývalý tréner Rado Mišík povedal, že mi choroba môže pomôcť, nech zaleziem do postele. Natrénované mám strašne veľa, vraj nech si oddýchnem a dostanem chuť na skákanie."

Pred súťažou sa Peter Horák sťažoval. "Necítil som sa vôbec v nejakej veľkej fazóne, stále som nachladnutý, kašlem, aj rozcvičku som skresal na polovicu, aby som nejaké sily ušetril. Keď som sa prepracoval na 226, už som si veril. Ticho v hale sa mi už predtým osvedčilo, inšpiruje ma a lepšie sa mi rozmýšľa nad tým, čo a ako robím pri rozbehu. Trochu som zmenil techniku a treba si dávať veľký pozor. Trúfam si aj na viac, len si musím poriadne oddýchnuť. Zopár halových štartov na mňa ešte čaká a posunúť tento výkon by sa pred Parížom žiadalo."

Skákal doma a vždy sa na 'kuchyňu' banskobystrickej latky s rôznymi delikatesami teší. "Takúto atmosféru zažívam len tu. Počas skokov mi radil Rado Mišík, vďačný som mu bol za to, aj keď ma už netrénuje. Môj kouč Jan Janků prísť nemohol a Rado ho výborne zastúpil," spokojne zhrnul vystúpenie Peter Horák."

Sergej Kľugin, kouč Ivana Uchova, vyzdvihol latku do nebies. "Ja som veľmi spokojný. Pri druhom pokuse mohol svetový rekord padnúť, no aj ďalšie boli veľmi nádejné. Nádherný zážitok, Ivan prekrásne skákal, ďakujem divákom aj za perfektnú atmosféru. My sa teraz pokúsime udržať formu, HME v Paríži je náš cieľ. Dnes bol scenár akurátny, len nás mrzí, že nemohol skákať na 239 cm, aby zlepšil rekord mítingu, určite by túto výšku skočil. No a keďže nemohol 239, nebolo pre neho zaujímavé centimeter po centimetri zvyšovať latku, takže rovno si ju naložil na 244."

Aj automobil, odmena za svetový rekord, lákal. "No a kto by ho nechcel?" zasmial sa Kľugin, olympijský víťaz zo Sydney'2000. "Možno nabudúce si na ňom Ivan zajazdí."