Žiada zmena, nad atletikou opäť Mračnová

Dôveru delegátov sobotňajšieho bratislavského mimoriadneho valného zhromaždenia SAZ získala až v 2. kole, keďže v prvom ani jeden zo štyroch kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov. Do rozhodujúceho súboja postúpila dvaja s najvyšším počtom hlasov - Mária Mračnová (35) a riaditeľ VŠC Dukla Banská Bystrica Ľubomír Roško (27). Za generálneho riaditeľa spoločnosti Športka Rostislava Matouška hlasovali 17 a za bývalého výborného strednotratiara Jozefa Plachého iba piati delegáti. V 2. kole sa na voľbách zúčastnilo 83 delegátov, doterajšej šéfke zväzu dalo hlas 44, Ľ. Roško získal 37 a 2 hlasy boli neplatné. Bývalá výškarka a v súčasnosti aj podpredsedníčka Slovenského olympijského výboru Mária Mračnová bude SAZ-u šéfovať už vo štvrtom volebnom období. Na predsednícky post ju prvý raz zvolili v roku 1998 a v rokoch 2002, 2005 a 2008 si túto pozíciu udržala.

"Nebýva zvykom, aby žena zdolala troch mužov, ale neberiem to ako ich prehru," vyhlásila bezprostredne po svojom zvolení Mária Mračnová, ktorá čakala, že súboj o predsednícku stoličku bude ešte tuhší. "Predpokladala som, že Ľubo Roško alebo niekto z ďalších dvoch kandidátov - vzhľadom na to, že oslovovali oddiely a ja nie - ma predstihne," priznala.

Hoci sa čakali výrazné zmeny v zložení výkonného výboru SAZ, na ďalších šiestich postoch okrem predsedníckeho nastala výmena len na dvoch. Podpredsedom ostal Jozef Malík (v súboji s Tiborom Danáčom z Nitry uspel až v 2. kole), členmi VV sú naďalej aj Peter Filo ml. (legislatívna a rozhodcovská komisia), Ivan Čillík (metodická komisia) a Kazimír Hunčík (predtým organizačná, teraz ekonomická komisia). Novými tvárami sú od soboty Roman Benčík - na čele komisie mládeže vystriedal Milana Suletyho - a tiež Rastislav Hrbáček (organizačná komisia).

O osude svojich ďalších dvoch členov - ústredného trénera Vladimíra Bezdíčka a generálnej sekretárky Anny Kirnovej, ktorí sú so zväzom v pracovno-právnom vzťahu, rozhodne nový výkonný výbor. Pozícia A. Kirnovej je podľa vyjadrení staronovej šéfky pevná, ale v prípade šéftrénera určite nie. "Ústredný tréner nemá čo sedieť na sekretariáte a vybavovať letenky či vypočítavať pretekárom diéty. Má byť v teréne, komunikovať s trénermi a atlétmi, ale hlavne dávať víziu a koncepciu. Vymenovanie reprezentačných tímov a súťaží, ktoré nás čakajú na budúci rok, pre mňa nie je náplňou funkcie ústredného trénera ale úradníka," zdôraznila Mária Mračnová, ktorá v súvislosti s funkciou šéftrénera oslovila Košičana Mariána Prezbruchého a podotkla, že nikde nie je napísané, že ním musí byť Bratislavčan. Podľa jej slov by mali nastať zmeny aj v zložení sekretariátu, kam by mali prísť dve nové tváre.

Vo vystúpeniach kandidátov Mária Mračnová najskôr zdôraznila, že o miesto predsedu sa neuchádza preto, aby mohla vykonávať funkciu podpredsedníčky SOV. Vyslovila želanie spolupracovať s ľuďmi, ktorí nevidia iba svoj klub, ale pracujú v prospech celého hnutia. Niekoľko zaujímavých myšlienok predstavili aj ďalší adepti. Jozef Plachý pripomenul, že pri vylepšovaní infraštruktúry sa treba zamerať viac na čerpanie prostriedkov z eurofondov a aktívnejšie spolupracovať so samosprávou. "Peniaze sa dajú zohnať, ale treba vedieť, ktoré dvere otvoriť," uviedol. Ľubomír Roško žiadal pre oblastné zväzy posilnenie ich postavenia a plnohodnotné dotácie. Ako jednu zo svojich priorít spomenul sfunkčnenie sekretariátu zväzu a zlepšenie spolupráce s rezortnými vrcholovými strediskami. Rostislav Matoušek, ktorý sa o dôveru delegátov uchádzal už tretí raz ("nevidel som nijakého vážneho kandidáta, preto som to znovu skúsil"), vo svojom príhovore pripomenul, že atletika už pätnásť rokov prešľapuje na jednom mieste a nutne potrebuje zmenu. "Z pozície neustáleho vyčkávania musíme prejsť do strategickej iniciatívy. Slabo obhajujeme svoje práva," zdôraznil. Kritizoval slabý marketing a prezentáciu v médiách ("každý náš úspech treba vedieť predať").

Z diskusných príspevkov delegátov vystihol podstatu súčasných problémov v slovenskej atletike azda najviac predseda Slávie UK Bratislava Ladislav Asványi: "Kým si nebudeme vážiť jeden druhého, nikam sa nepohneme. To, že prešľapujeme na mieste, je to vina a problém nás všetkých." A mal pravdu, pretože pri záverečnom hlasovaní o uznesení valného zhromaždenia (okrem iného je v ňom zakomponované aj to, aby atlét po odpykaní trestu za doping už nedostal finančnú podporu zo štátu) bolo v sále už len 45 delegátov z pôvodného počtu 87. Ak by ich bolo o jedného menej, valné zhromaždenie by nebolo uznášaniaschopné.