Sanchez čakal na zlato 8 rokov. Venoval ho babke
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Strhujúce emócie ukázal v pondelok na atletickom olympijskom štadióne víťaz behu na 400 metrov cez prekážky Félix Sanchez. V okamihu sa stal nielen národným hrdinom, ale získal si aj srdcia fanúšikov atletiky na celom svete. Jeho príbeh je totiž unikátny.
Sanchez čakal na zlato 8 rokov. Venoval ho babke
Sanchez čakal na zlato 8 rokov. Venoval ho babke
Zlato po 8 rokoch
Keby si Félix Sanchez ako 15-ročný nezlomil pri bejzbale zápästie možno by práve teraz odpaľoval homeruny v americkej profilige. Ale určite by sa celá Dominikánska republika netešila z jeho ďalšieho olympijského zlata v behu na 400 metrov cez prekážky. "V cieľovej rovinke som sa už cítil unavený. Myslel som si, že ma niekto predbehne, ale bežal som, čo som vládal. V cieli som nemohol uveriť, že som vyhral," povedal Sanchez.
Vybojoval ho po ôsmich rokoch a osud to zariadil tak, že v Londýne zabehol navlas rovnaký čas ako vtedy v Aténach 47,63. "Neviem si ani len predstaviť, čo sa bude diať v Dominikánskej republike. Krajania odo mňa čakali tituly majstra sveta v rokoch 2001 i 2003, ale toto nik nepredpokladal. Veľa ľudí ma nahováralo na ukončenie kariéry, teraz budú oslavovať," dodal.
Pobozkal fotku babičky
Onedlho 35-ročnému Sanchezovi patril začiatok milénia, na tejto trati bol dlhé roky neporaziteľný. Ale mladá generácia a mnohé zranenia ho dostali na vedľajšiu koľaj. V Pekingu zhorel, nezvládol rozbehy, lebo ráno pred pretekmi sa dozvedel, že umrela jeho stará mama, ktorá ho vychovala.
Rozhodol sa, že na jej počesť ešte raz získa olympijskú medailu. Podarilo sa mu to, preto aj v cieli na kolenách pobozkal ich spoločnú fotografiu. Keď pri medailovom ceremoniále začalo pršať, Sanchez v daždi videl slzy šťastia svojej starej mamy.
Spravodajská aplikácia Noviny TV JOJ pre iPhone TU. ZADARMO.
SITA