Zlatý kladivár Charfreitag ako veľký Cézar, dobyl Montjuic

Najcennejší kov na 20. ME

Na jubilejných 20. ME ukoval zlato, v perióde samostatného účinkovania jubilejné pre slovenskú atletiku na európskych šampionátoch. Kráľovná športu ho potrebovala ako soľ. Do Barcelony odlietala s citlivou 'modrinou', ktorú jej uštedrilo nezopovedné konanie dopingovo pozitívneho guliara Haboráka. Podaril sa jej skvelý čin, už sa nebude tak intenzívne skloňovať meno letiace do atletického zabudnutia. Oveľa príjemnejšie sa budú hľadať gramatické pády na Libora Charfreitaga a jeho parádny čin.

Libor Charfreitag sa ako veľký imperátor po príchode do Barcelony rozhliadol po bitevnom kladivárskom poli a vyhlásil: Chcem zvíťaziť, chcem zlato. Neboli to slová márne, len tak ledajako vypustené do vetra, ale konštatovanie skúseného bojovníka. Sezóna mu dopriala generálsky post tabuľkového svetového kráľa, nezlomila ho ani borelióza, či ďalšie otupené zbrane, ktoré sa prejavovali občas v kolísavej technike. Na Olympijskom štadióne excelentne zvládol kvalifikáciu ako najlepší a hneď v prvom pokuse.

Zvíťazil som. Za Cézarom zostali mŕtvoly, za Charfreitagom po finále živí súperi, ktorí až do poslednej chvíle naháňali strach. Erupcia Charfreitagovho kladiva vybuchla v druhej sérii, 80 metrov a dva cm navyše vytvorili na ploche štadióna víťazný kráter. Charfreitag by vyobjímal svet, s maskotom šampionátu v náručí obletel jeho úsmev celý starý kontinent. V hlave mu prebleskla všetka drina, ktorú podstúpil, aby konečne vo svojom zrelom veku 32 rokov vystúpil na zlatý piedestál.

Stredajší večer na hore Montjuic predznamenal noc bojovníkov spod Tatier, a tak trochu nastavil zrkadlo slovenskej atletike. Na jednej strane sa dotlačil vpred aj nováčik, siedma v diaľke Renáta Medgyesová, na druhej ostrieľaný borec Libor Charfreitag si aj vďaka svojmu americkému druhému domovu v Dallase podmanil výslnie. Z účinkovania na Olympijskom štadióne zatiaľ vanie príjemný vetrík a aj keď sa našlo zopár slabín, sviežosť prevažuje. Šéftréner Vladimír Bezdíček mal dvojnásobnú radosť, osobne trénuje Medgyesovú a zodpovedá za výsledok 19-člennej výpravy ako hlavný kouč. "Môžeme byť veľmi spokojní, zlato je vynikajúce, Libor potvrdil svoje postavenie vo svetových tabuľkách. Boli to veľké nervy, Talian Vizzoni i Maďar Pars sa nechceli zmieriť s osudom a až do samého záveru sme prežívali infarktové stavy. Veľkú bitku však vybojovala aj Renáta v diaľke s osobným rekordom, škoda, že Bieloruska Mirončyková vytlačila Janu Velďákovú z užšieho finále, spokojnosť mohla byť o čosi väčšia."

Podľa dojmov Vladimíra Bezdíčka bol to krásny večer a slovenská výprava sa oň zaslúžila. "V diaľke sa aj s točivým vetrom bojovalo, Renáta sa odrážala bez dosky, v úžšom finále už bola pokojnejšie a 671 cm bolo dokonalým ovocím jej práce. Trochu je nespokojná, mohla skončiť aj šiesta, no ono jej to dôjde, dosiahla naozaj veľa. Osobne si však myslím, že mala naviac, aj keď netreba zabúdať, že až po ôsmich rokoch bola prvýkrát na takomto vrcholnom podujatí."
      Pri kladivárskom vyvrcholení tŕplo hľadisko a tŕpol aj Libor Charfreitag. "Po tých rokoch a so skúsenosťami, ktoré má, je už veľký hráč na kladivárskom poli," povedal Vladimír Bezdíček. "Bol výborný, svoju veľkú formu, ktorá ho v sezóne sprevádzala, načasoval dokonale. Ako ju perfektne začal, tak ju aj skončil, aj keď nehovorím, že je už po sezóne. Takýto efekt sprevádza jedine atlétov, ktorí si svoje telo dokonale prečítali a ťažko ich niečo zaskočí."