Atletický deň jamajských štafiet a slovenského kladiva

Sobotňajší sumár

V rozbehoch štafiet žien na 4x100 m nedobehli najväčšie favoritky. Američanky v role obhajkýň titulu zopakovali to, čo ich kolegovia, diskvalifikovaní muži, no trochu iným spôsobom. Po druhom úseku Alexandria Andersonová nešťastne odovzdávala kolík, tretia členka štafety Muna Leeová zabalancovala, padla, dokonca sa aj zranila a bolo po nádejách získať tretí titul za sebou.

Keňan Abel Kirui sa stal majstrom sveta v maratónskom behu v rekorde šampionátu 2:06:54. Aj na druhom mieste dobehol Keňan Emmanuel Kipchirchich Mutai 2:07:48, na bronzovej priečke skončil Tsegay Kebede z Etiópie 2:08:35. V Pohári národov družstiev zvíťazila taktiež Keňa.

S medzičasom na 10 km 30:08 a po 20. km (59:42) sa sformovala na čele silná skupina s prevahou Afričanov, s tromi Keňanmi Mutaiom, Kiruiom, Cheruiytom, tromi Etiópčanmi s Kebedem, Mergom, Chimsom, Disim z Rwandy a Brazílčanom Santosom. Polmaratón za 1:03:03 zvládli v rovnakom zložení, no na 25. km už z čelnej skupinky odpadli Chimsa, Kebede i Santos. Ostré tempo zlomilo aj Disiho z Rwandy a na 30. km (1:29:43) bojovali bok po boku už len traja Keňania Kirui, Cheruiyot, Mutai a Etiópčan Merga. Ďalších päť km sa znovu čelo preosialo, na 35. km (1:44:56) zobrali opraty do rúk Kirui a Mutai a zdalo sa, že Kirui má svojím uvoľneným strojovým behom viac síl. Postupne sa jeho náskok pred krajanom prehlboval, rovnako ako pred tretím Etiópčanom Kebedem. Mutai prežíval v závere krízu, dokonca počas behu vyprázdňoval aj žalúdok, no zabojoval a pod Brandenburskou bránou sa mohol spontánne tešiť spolu so zlatým Kiruiom z kenského triumfu. Bronzový Etiópčan Kebede sa síce po dobehnutí neusmieval, no príznačne sa prežehnal, s vďakou, že mu osud doprial medailu.

Pri neúčasti svetového rekordéra Etiópčana Haileho Gebrselassieho a olympijského šampióna Keňana Samuela Wanjirua nemal maratón vyhranených favoritov. Vo svetovej tabuľkovej desiatke figurovali výlučne Afričania a réžiu maratónu zobrali pevne do svojich rúk. Dvadsaťsedemročný Abel Kirui tohto roku v Rotterdame zabehol 2:05:04 a v centre Berlína ukázal, že nie náhodou. Berlín si obľubil, pred dvoma rokmi si na mestskom maratóne zabehol 2:06:51 a teraz tento čas takmer zopakoval na sekundu presne. Po troch rokoch, čo sa maratónu naplno venuje, sa dostal na absolútne výslnie, a to po behu, ktorý zvládol bez väčšieho problému.

Keňa svoje prvé zlato vybojovala v histórii MS len pred dvoma rokmi v Osake vďaka Kibetovi, teraz druhé zásluhou Kiruia. Berlínsky maratón bol nad sily viacerých, medzi tými, ktorí ho vzdali, boli trebárs až do polovice trate mimoriadne aktívny Disi z Rwandy, Keňan Kiptoo, Maročan Goumri, na štart sa nepostavil pôvodne prihlásený, jeden z favoritov, dvakrát na MS zlatý Maročan Gharib. Aj jeho krajan Kisri zlyhal, na 26. mieste s časom 2:17:01, a zvŕšil pohromu tejto krajiny, keď jedine Ennani na 7. mieste dôstojne reprezentoval. Pohár blenu vypil aj Asmerom z Eritrey, 4. na MS v Osake a ôsmy v Pekingu, ktorý sa vzdal.

V histórii MS vládne na MS od roku 2001 výlučne Afrika. Druhé kenské víťazstvo po Luke Kibetovi v Osake vyšperkoval Abel Kirui rekordom šampionátu. V histórii sa len dvakrát bežalo na MS rýchlejšie ako 2:10, v roku 2003 dosiahol Maročan Gharib 2:08:31, teraz ho výrazne prekonal Kirui. Afrika sa v Berlíne presadila, obsadila päť prvých miest, až potom sa vo výsledkoch objavil Japonec Sato. Európa vynikla najviac zásluhou 8. miesta Španiela Jose Manuela Martineza.

  Výsledky
maratón mužov: 1. Abel Kirui 2:06:54, 2. Emmanuel Kipchirchich Mutai (obaja Keňa) 2:07:48, 3. Tsegai Kebede 2:08:35, 4. Yemane Tsegay (obaja Et.) 2:08:42, 5. Robert Kipkoech Cheruiyot (Keňa) 2:10:46, 6. Acuši Sato (Jap.) 2:12:05, 7. Adil Ennani (Mar.) 2:12:12, 8. Jose Manuel Martinez (Špan.) 2:14:04, 9. Jose Moreira 2:14:05, 10. Luis Feitera (obaja Port.) 2:14:06, 11. Masaja Šimizu (Jap.) 2:14:06, 12. Norman Dlomo (JAR) 2:14:39, 13. Fernando Silva (Por.) 2:14:48, 14. Satoši Irifune (Jap.) 2:14:54, 15. Dejene Yirdaw (Et.) 2:15:09

Pohár národov: 1. Keňa 6:25:28 (Abel Kirui 2:06:54, Emmanuel Kipkirchich Mutai 2:07:48, Robert Kipkoech Cheruiyot 2:10:46), 2. Etiópia 6:32:26, 3. Japonsko 6:41:05

Tretiu medailu pre slovenskú atletiku v histórii MS vybojovala v Berlíne kladivárka Martina Hrašnová výkonom 74,79 m.
Slovenskú atletiku ozdobila bronzovou medailou, tak ako v roku 1997 v Aténach Igor Kováč v behu na 110 m prek. a kladivár Libor Charfreitag pred dvoma rokmi na MS v Osake. Zlato v svetovom rekorde zaslúžene patrilo Poľke Anite Wlodarczykovej 77,96, striebro Nemke Betty Heidlerovej v národnom rekorde 77,12, bronz Martine Hrašnovej 74,79.

Vo finále behu na 5000 m sa ukázali v trblietavom svetle Keňanky, s víťazstvom Vivian Cheruiytovej časom 14:57,97 pred krajankou Sylviou Jebiwottovou Kibetovou 14:58,33 a Etiópčankou Meseret Defarovou 14:58,41.

Pri neúčasti tabuľkovej svetovej jednotky zranenej Tiruneš Dibabovej sa otvorili veľké šance na obhajobu titulu pre jej krajanku, olympijskú víťazku z Atén Meseret Defarovú, čo by pre jej krajinu bolo veľmi cenné, najmä keď Melkamuová darovala zlato Keňanke Masaiovej na cieľovej páske v behu na 10.000 m. Defarová už vo svojom treťom finále na MS nechcela nechať nič na náhodu a scenár pretekov režírovala na čele, len aby ju i jej krajanky nejakým spôsobom nezaskočili najväčšie rivalky z Kene.
Defarovej sezóna bola bezchybná, tento rok však len raz pred MS na mítingu v Oslo na 5000 m štartovala. Veľké šance sa prisudzovali aj Melkamuovej a potom Keňankám, najmä striebornej na MS v Osake Cheruiytovej.

Po pomalšom tempe sa čakalo v africkej hromade na záverečný finiš. Najskôr nastúpila Cheruiytová, do záverečného okruhu vbehla na prvom mieste, a hneď za ňou sa pustili Defarová a Kibetová. Do záverečnej stovky vbiehala na vedúcom poste Defarová, no nakoniec ju šprintérsky predbehla nielen Cheruiytová, ale na šachovnici aj Kibetová.

V histórii MS ešte nikdy Keňa na tejto trati netriumfovala a Cheruiytovú nemuselo mrzieť ani to, že titul získala v najslabšom čase histórie MS.

Finálové výsledky
5000 m žien: 1. Vivian Cheruiytová 14:57,97, 2. Sylvia Jegiwottová Kibetová (obe Keňa) 14:58,33, 3. Meseret Defarová 14:58,41, 4. Sentayehu Ejiguová 15:03,38, 5. Meselech Melkamuová (všetky Et.) 15:03,72, 6. Iness Chepkesis Chenongeová (Keňa) 15:06,06, 7. Silvia Weissteinerová (Tal.) 15:09,74, 8. Genzebe Dibabová (Et.) 15:11,12

Vo finále skoku o žrdi ako jediný pokoril 590 cm Austrálčan Steven Hooker a nechal za sebou duo Francúzov, strieborného Romaina Mesnila v sezónnom maxime 585 cm a bronzového Renauda Lavillenieho s 580.

Olympijský víťaz Austrálčan Steven Hooker nadviazal na pekinské zlato a vo svojich 27 rokoch pevne zasadol na žrdkársky trón. V prognózach mal o titul najviac bojovať taktiež so šesťmetrovým, v tomto roku tabuľkovo najlepším Francúzom Renaudom Lavilleniem a nevylučovali sa ani pokusy nad magickými šiestimi metrami. Hooker v tejto sezóne ohúril v hale absolútnym osobným maximom 606 cm. Pod holým nebom pred Berlínom zo šiestich súťaží štyri vyhral a tým najlepším spôsobom sa naladil na Berlín. Chuť na zlato mal o to väčšiu, že na MS pred dvoma rokmi v Osake bol len deviaty a v Helsinkách skončil v kvalifikácii.

Len 22-ročný Lavillenie, s titulom na HME v Turíne, robil všetko možné, len aby zvíťazil. Po tom, čo mal neúspešný pokus na 585, ďalší skúšal na 590 a neskočil ani tretí odložený na 595. Jeho krajan Romain Mesnil, v Osake taktiež strieborný, mohol využiť výhodu, 585 cm zdolal na prvý pokus a aj keď sa aj on pokúšal dvakrát o 595 cm, titulu Hookera neublížil.

Zlatý Austrálčan zariskoval, základnú výšku si zvolil až na 585 cm, latka padla, ďalší pokus presunul na 590 a nezaváhal. V celej súťaži predviedol len dva skoky, z nich jeden úspešný a hneď zlatý. Na výslní vystriedal obhajcu titulu Američana Brada Walkera, ktorý v Berlíne na kvalifikáciu nenastúpil.

Austrálčan Hooker pre svoju krajinu vydoloval v histórii MS druhé zlato, po triumfe Dmitrija Markova v roku 2001.

Finálové výsledky
žrď mužov: 1. Steven Hooker (Austr.) 590, 2. Romain Mesnil 585, 3. Renaud Lavillenie (obaja Fr.) 580, 4. Maksym Mazuryk (Ukr.) 575, 5. Aleksandr Gripič (Rus.) 575, 6. Damiel Dossevi (Fr.) 575, 7. Giusseppe Gibilisco (Tal.), Steven Lewis (V. Brit.), Alexander Straub (Nem.) všetci 565

Vo finále diaľkárov sa zlato udeľovalo za 854 cm. Dosiahol ich Američan Dwight Phillips, druhý skončil Godfrey Khotso Mokoena z JAR 847, tretí Austrálčan Mitchell Watt 837 cm.

Najväčšou senzáciou finále bolo vypadnutie obhajcu titulu a olympijského víťaza Panamčana Saladina, ktorý si nezapísal ani jeden platný pokus. V každej z troch série nepatrne prešľapol, najskôr 5 cm, potom 4 cm a nakoniec 1,4 cm ho delilo od toho, aby pri pomerne dlhom skoku do užšieho finále postúpil.

Američan Phillips o svojom zlate rozhodol hneď v úvode, s najdlhším pokusom v druhej sérii, ktorá vyzerala 840 - 854 - 837 - 825 - 0 - x. Aj strieborný Mokoena  v 2. sérii s 847 cm sa už viac nezlepšil a bronzový Austrálčan Watt s 828 cm v prvej sérii pridal ešte v piatej deväť cm, keď sa zlepšil na 837.

Zlatý Phillips bol najväčší favorit. Po zlate v rokoch 2003 a 2005 už tretíkrát vystúpil na svetový piedestál. V tejto sezóne bol suverénny, mal za sebou 874 cm z Eugene, 4. najlepší výkon všetkých čias, a tento výkon ho jasne pasoval za horúceho favorita. S novým trénerom Lorenom Seagravem dokonca pomýšľa aj na svetový rekord krajana Powella (895).

Na olympiáde v Pekingu strieborný Mokoena zopakoval umiestenie aj na MS v Berlíne. V tejto sezóne prehral len tretíkrát, no striebro za prehru považovať určite nemôže. Tretí Austrálčan Watt vo svojich 21 rokoch príjemne prekvapil, v tejto sezóne si už skočil osobný rekord 843 cm v Rethimne a v Berlíne výkonom 837 cm za ním nepatrne zaostal.

Finálové výsledky
diaľka mužov: 1. Dwight Phillips (USA) 854, 2. Godfrey Khotso Mokoena (JAR) 847, 3. Mitchell Watt 837, 4. Fabrice Lapierre (obaja Austr.) 821, 5. Greg Rutherford (V. Brit.) 817, 6. Salim Sdiri (Fr.) 807, 7. Gable Garenamotse (Bot.) 806, 8. Christopher Tomlinson (V. Brit.) 806

Štafetové zlato na 4x100 m si vybojovali najväčšie favoritky Jamajčanky časom 42,06 pred Bahamou so sezónnym maximom 42,29 a Nemeckom taktiež so sezónnym maximom 42,87. Zo zlata sa radovali Jamajčanky v zložení Faceyová, Fraserová, Baileyová, Stewartová. Prvé štafetové zlato v Berlíne si Jamajčanky, najväčšie favoritky, vybojovali ľahko po tom, čo v rozbehoch skrachovali Američanky. Finiš Stewartovej bol jednoznačný, druhé Bahamy tiež nemali problém so striebrom a aj Nemky si bronz uchránili pred úradujúcimi olympijskými šampiónkami Ruskami.

Jamajka si zlato v histórii MS vybojovala druhýkrát, prvý raz triumfovala v roku 1991, Američanky po krachu v rozbehoch stratili možnosť tretí raz získať za sebou zlato.

Finálové výsledky
4x100 m žien: 1. Jamajka (Faceyová, Fraserová, Baileyová, Stewartová) 42,06, 2. Bahamy 42,29, 3. Nemecko 42,87, 4. Rusko 43,00, 5. Brazília 43,13, 6. Veľká Británia 43,16, 7. Trinidad a Topago 43,43, 8. Kolumbia 43,71

Podľa očakávania vo finále štafiet na 4x100 m triumfovali Jamajčania v zložení Mullings, Frater, Bolt, Powell. Aj keď svetový rekord vydržal, Jamajčania časom 37,31 utvorili aspoň rekord šampionátov a najlepší svetový výkon, druhý dobehol Trinidad a Tobago v národnom rekorde 37,62 a tretia Veľká Británia so sezónnym maximom 38,02.

Jamajčania bez svojich konkurentov, obhajcov titulu Američanov, ktorých diskvalifikovali v rozbehoch, nemali konkurenciu. Iba jeden otáznik museli v ceste za zlatom vyriešiť, udržať štafetový kolík v norme a nevyrobiť nejakú osudnú chybu ako Američania. Aj preto sa veľmi nepodarila posledná odovzdávka, Bolt tak do nej vletel, že Powell mal čo robiť, aby sa z osi nevychýlil. V zákulisí sa síce spomínal aj svetový rekord, ktorý Jamajčania zabehli na OH v Pekingu (37,10), no samotný Bolt, v Berlíne s neskutočnou formou svetového rekordéra na stovke a dvojstovke, upozorňoval, že prelomiť ho nebude závisieť len od neho. Zlepšenie rekordu šampionátu na 37,31 si však zaslúžilo poklonu. Jamajské zlato prispelo Usainovi Boltovi k tomu, že zopakoval triumfálny trojzásah z Pekingu, ktorý sa v budúcnosti bude ťažko prekonávať.  

Finálové výsledky
4x100 m mužov: 1. Jamajka (Mullings, Frater, Bolt, Powell) 37,31, 2. Trinidad a Tobago 37,62, 3. Veľká Británia 38,02, 4. Japonsko 38,30, 5. Kanada 38,39, 6. Taliansko 38,54, 7. Brazília 38,56, 8. Francúzsko 39,21