Kuzminovej úsmev po operácii veští, že sa čoskoro vráti v plnej sile

Biatlonistka Anastasia Kuzminová nestráca optimizmus. Po zranení, zlomení dvoch záprsných kostičiek na ľavej ruke a operácii, vyčarí na tvári častokrát úsmev.

Ľavá ruka Anastasie Kuzminovej pripomína dlaň robota. Dezinfekcia pred operáciou spôsobila, že sa jej zafarbila na červenohnedo. Ortéza ruku spevňuje, Nasťa však prstami hýbať môže, dokonca aj zamávať. Celý zákrok prežila v plnej narkóze a aj keď sa z nej ešte spamätáva a aj liekmi utišuje pooperačnú bolesť, farbisto dokáže vykresliť všetky nepríjemnosti, ktoré ju v ten pamätný deň na Silvestra postretli.

"Je to nepríjemné, keď si na nešťastný moment spomínam," loví z hlavy fakty. "Pamätám si, že na Silvestra som si naplánovala v Obertilliachu dlhší tréning, klasiku na čestvom snehu, ratrakom vytvrdený. Panovala dobrá nálada, všetko sa mi darilo a odrazu bác. Ani neviem, čo sa stalo, na malom zjazdíku, ktorý by aj dieťa zvládlo, stačila chvíľka nepozornosti, slabšej koncentrácie, padla som dopredu na ruky, nepríjemne a neprirodzene na ľavú. Oči sa mi od bolesti zaliali slzami, hlava sa mi točila, prišlo mi zle. Manžel Daniel ma pri tom nevidel, vrátil sa po mňa a hneď sme zamierili na pohotovosť. Röntgen odhalil zlomeniny, lekár ma upozornil, že do úvahy pripadá operácia a dva týždne regenerácie, alebo, že sa s tým robiť nič nebude, ale šesť týždňov by som ruku nemohla zaťažovať, čo pred olympiádou nepripadalo do úvahy."

Anastasia sa už teraz, tri dni po operácii, hrnie do tréningu, železnú náturu nezaprie. "Aj dnes by som trénovala," zvolala odhodlane. "Viem, že odteraz už budem opatrnejšia, pozornejšia. A možno si zlepším týmto aj bežeckú techniku," dúfa. "Trénovať budem v Osrblí, dochádzať na fyzioterapiu, posilňovať ruky, nohy a všetko, čo mi ruka v ortéze dovolí."

Anastasia chce pred olympiádou stihnúť nejaké preteky Svetového pohára, aby opäť nasala atmosféru veľkých pretekov. "V Lienzi, kde ma operovali, už vedeli, kto som, operoval ma skúsený chirurg Eduard Sporer so šikovnými rukami, všetci ma upokojili, že zákrok dopadol perfektne. Záprsné kosti mi spojili titanovými platničkami. Psychicky som všetko ťažko znášala, plakala som, manžel ma držal za ruku a povzbudzoval, čo mi veľmi pomohlo. Prvú noc po operácii ma ruka veľmi bolela, nemohla som vôbec zaspať."

Kedy by pripadali do úvahy plnohodnotné tréningy, zatiaľ ťažko presne určiť. "Lekár Sporer mi tvrdil, že po dvoch týždoch by som mohla už aj s paličkami behať. Ak sa teda všetko podarí, možno už v Anterselve na sveťáku by som sa mohla objaviť," plánuje Nasťa. "Posilňovať budem sústavne, aj ruku zaťažovať, ako mi odporúčali. V každom nešťastí možno nájsť aj kúsok šťastia, niečo dobré. Mám v sebe dostatok síl, aby som sa mohla vrátiť a aj nejako športovo vyzerať. Musím pozitívne myslieť, aby sa zdravie ku mne čo najskôr navrátilo. Olympiáda ma inšpiruje, aj preto som podstúpila operáciu, poviem vám, že veľmi nepríjemnú, dosť som sa na ňu odhodlávala."

Manžel Daniel Kuzmin vysvetľoval aj fakt, prečo Nasťu operovali pomerne neskoro, takmer 24 hodín po úraze. "Najskôr sme si mysleli, že to nie je zlomené a po röntgene na pohotovosti v Obertilliachu sme zamierili do nemocnice v Lienzi. Pri celkovej narkóze sa vyžaduje predtým nejesť, čiže na operačný stôl si hneď Nasťa nemohla ľahnúť. Nemocnica bola plná, aj náš syn nemohol byť na Silvestra, ktorý považujeme za najväčší sviatok, bez matky. Lekári nás ubezpečili, že sa nič nestane, ak prídeme na druhý deň. Čiže sme si aj šampanským na izbe pripili a zaželali všetko dobré."

Daniel Kuzmin v rýchlosti preratúval aj inú stratu, bodovú. "Škoda zranenia, Nasťa má na konte toľko bodov vo sveťáku, že jej stačili aj na účasť v mass štarte, teraz jej budú chýbať. Nič sa však nedá robiť, Nasťa bude lyžovať v Osrblí, aj špeciálne rukavice sme vymysleli, zaťažovať bude telo okrem zranenej ruky normálne. Trate v olympijskom Whistleri si vyžadujú najmä silné nohy a na nich popracujeme." 

"Bohužiaľ, život nám priniesol aj takúto nepríjemnosť," dodal osobný tréner a prezident zväzu Juraj Sanitra. "Ja len dúfam, že po olympijských hrách budeme mať dôvod na radosť. Program sa nám narušil, preteková prax bude určite chýbať. Fyzicky už Nasťa veľa odrobila, otázna bude strelecká časť prípravy, špeciálne ideomotorické, aj psychické cvičenia ju čiastočne nahradia. Nejaké skúsenosti z takejto situácie máme, Nasťu podľa všetkého budeme musieť v jej tréningovom úsilí aj pribrzdiť. Pamätám si, že Soňa Mihoková pred Naganom'98 si v januári po kolízii s Táňou Kutlíkovou silne narazila pravú ruku, museli sme ju dlho fixovať, no nakoniec bola na olympiáde štvrtá. Asi tak pánbožko chcel a možno chcel aj teraz, aby nám nakoniec doprial. Naste možno nútený oddych pomôže, pretože sme naozaj veľa trénovali. Tréningový plán sme zmenili, naplánovali sme Osrblie, Obertilliach i samotný Vancouver, kde bude dostatok času, aby sme formu ešte doladili."