Vedec vypočítal hranice ľudských možností, Bolt má ešte rezervy

Najrýchlejší muž Usain Bolt je ešte pomalý

Podľa profesora Marka W. Dennyho z kalifornskej Stanfordskej univerzity je v silách olympijského víťaza zlepšiť jeho svetový rekord v stovke 9,69 s o 21 stotín sekundy a až potom sa človek ocitne na hranici fyzických možností. Výsledok štúdie - víťazi sa budú meniť, no rekordy rednúť. Jediným aspektom, ktorý vedec nezohľadnil vo svojom výskume sú dopingové preparáty.

"Koniec je na dohľad. Prichádza, čas, keď sa budeme na olympiády pozerať z inej perspektívy. Dnes musíte popri zlate zlomiť aj nejaký ten svetový rekord. Jedného dňa však bude stačiť aj najcennejší kov. Na to si budú musieť zvyknúť aj fanúšikovia," konštatuje biológ na náruživý maratónsky bežec.

Dennyho matematická analýza vytýčila hranice ľudských výkonov. "Snáď by sa dalo 9,52 s, no to by som sa musel zlepšiť ešte v niekoľkých oblastiach, hlavne na štarte," reagoval Bolt. Jamajčan má ešte rezervy a vie to aj jeho tréner Glen Mills. V ideálnej forme a za ideálnych podmienok by mohol zostať v dvestovke pod hranicou devätnástich sekúnd, svetový rekord 19,30 s stanovil trojnásobný olympijský víťaz v Pekingu. Profesorova predpoveď je optimistická, v ľudských silách je zabehnúť čas 18,63 s.

"Všetko nasvedčuje tomu, že v žiadnej z disciplín nedosiahli muži najvyššiu možnú rýchlosť," tvrdí Denny, ktorý vo svojej štúdii porovnával výkony ľudí, koní a chrtov. Zatiaľ čo, výkony zvierat sa už dlhú dobu prakticky nemenia, "dvojnohí" šprintéri majú stále rezervy.

Profesor nenechal bokom ani najstarší atletický rekord 1:53,28 min Češky Jarmily Kratochvílovej v behu na 800 m. "Ak by sa priemerné tempo zvýšilo o dve percentá, dal by sa zlepšiť dokonca o dva a pol sekundy," tvrdí Denny.