Strieborná medailistka Štefečeková: Ďakujem za každú zaťatú päsť!

Zuzana Štefečeková už tradične v Slovenskom dome obnažovala svoju dušu strelkyne par excellence. Aj ona však v prvom rade túži po ľudskosti, a tak sa najviac vytešovala z obyčajnej sprchy.

"Konečne som si ju dopriala, cítim sa sama sebou, prichádzajú esemesky, začínam si úspech naplno uvedomovať, no originál, keď si ho naplno vychutnám, príde až doma."

Divácka podpora kľúčom k úspechu

Divácka podpora s dvoma stranami mince. "Vedela som, že ma nesmierne podporia, na druhej strane nevedela, či po súťaži budeme plakať. Prišli, všemožne mi držali palce, aj sa napokon žiadalo poplakať, nie od smútku, ale od štastia. Aj na diaľku som podporu vnímala, vyše stovky, možno 150 esemesiek mi mobil rozžeravilo do červena."

Nervy, maximálne sústredenie Zuzana perfektne skrotila. "Nervy boli dôležité, no aj holá matematika. Celé finále som rátala, koľko mám náskok, nemám, či strácam, koľko mi k medaile chýba, zlatej, striebornej, no premenné som ustála. Pozorne som si súperky hlavne za mnou odsledovala. Najdôležitejší bol posledný terč, keby som ho netrafila, nebola by medaila."

Gratulanti nemali konca kraja

"Prvá sa pri mne objavila Francúzka Rauová a hneď po tom môj Branislav Slamka. Ani som sa nepozerala, keď netrafila Francúzka terč a keď ľudia začali tlieskať, nevedela som najskôr prečo. A keď ma začali objímať, došlo mi, že som strieborná. Okamžite mi napadlo, že ľudia, ktorí ma prišli povzbudiť, neprišli nadarmo. Prvýkrát ich prišlo toľko a ľakala som sa možnosti, že sklamem samu seba a ľudí pre mňa najbližších. Upokojovali ma, že Londýn si užívajú a cenia si, že sem prišli vďaka mne. V Pekingu pred štyrmi rokmi som bola sama s trénerom, lekárom, teraz so super zastúpením v hľadisku."

Finále s netrafenými terčami ponorilo do varu celý Royal Artillery Barracks. "S finálovou streľbou som tento rok mala veľké problémy, motala som sa medzi 15 - 17 terčami. Technickú chybu som 'šťastne' trikrát zopakovala a až potom som sa obzrela na trénera. Ukázal mi, čo sa deje a kríza bola fuč."

Rozstrel a prvá na rane

"Keď trafím, ostatné musia, keď netrafím, ešte stále je šanca, že minú a udržia v hre, preto mi pozícia prvej strieľajúcej vyhovovala."

Poveternostné podmienky. "Je tu ľahká strelnica, no počasie ju robí ťažkou. Tentoraz obstálo, hlava nezmätkovala. A vôbec ma netrápi, že už nedržím sveťák. Ak by som oň prišla o jeden terč, prosím, no Talianka Jessica sa ukázala v perfektnom svetle, mala svoj deň, prajem jej zlato. Považujem ju za zázračné dieťa. Už vo veku juniorky zvíťazila na ME i MS, stala sa strelkyňou roka. Má svojský štýl, no je to zlatá baba a máme sa od nej čo učiť."

Počas súťaže si vychutnávala čajík

Slabší, ani nevedela, či čierny, alebo zelený. Asi si Angličanov s ich obľúbeným nápojom získala, pretože negatívnu energiu okolo seba úplne odbúrala. "Ešte deň predtým ma na tréningu obchádzala malátnosť, teraz vo mne život pulzoval. Už sa teším na dovolenku, na Slovenský raj, alebo Libanon. A nie som z kameňa, doma si užijem oslavy bez obmedzenia."

Postaviť sa čelom k fanúšikom a ešte sa im prihovoriť zvládla trapistka Zuzana v Slovenskom dome bez trápenia, na jednotku. "Všetkým vám ďakujem za priazeň. Oslavovala som Dankinu medailu a dúfala som, že zopakujem aspoň jej bronz. Závidela som jej ho, mala to za sebou, ja som musela na svoj deň čakať dlhšie. Zopakovať olympijské striebro je ťažšie ako ho prvýkrát vybojovať, ani ma to napokon príliš nestálo, veľmi mi pomohla priazeň hľadiska a blízkych. Ďakujem za každú jednu pozitívnu myšlienku, za každú jednu zaťatú päsť."

Spravodajská aplikácia Noviny TV JOJ pre iPhone TU. ZADARMO.

sita, Zuzana Štefečeková na OH