Dakar na vlastnej koži. Denník Ivana Jakeša (5)

Tak sa po jednodňovej pauze ozývam. Veľa som toho nenaspal, v noci som sa poprechádzal po kempe. Trošku som si musel dať veci v hlave dokopy po predčasnom vypadnutí z Rely Dakar.

Asi najčastejšia otázka je, či som naštvaný. Nie som. Motor sa rozsypal, jednoducho je to tak a nič sa s tým nedalo robiť.

Pravdu však je, žen dnes som sa trošku odreagoval pri presune celého konvoju. Vyše 200 km som nikoho z tímu nepustil k volantu auta.

Motorku som videl, vezie sa zabalená...

Snehom sme sa však nebrodili. Aj keď práve kvôli nemu a dažďu bola 6. etapa zrušená. Organizátori však posunuli trasu asi o 40 kilometrov, pretože v tej časti, kadiaľ sme mali pôvodne prejsť z Argentíny do Čile, to vôbec nevypadalo pekne. Doslova čierna obloha. Prechádzali sme aj okolo miesta, kde vlani zasypalo tých baníkov.

Pokračujeme s ostatnými ďalej. Až do Limy, kde 17.-18. januára naloďujeme auto.

Nemuseli by sme síce absolvovať celú trať, ale takto je to lacnejšie.

A keďže je to vlastne posledná časť môjho denníka, chcem sa všetkým poďakovať. Za podporu aj všetky odkazy a sms, ktorými ma povzbudzovali. A vlastne ďakujem aj tým, čo mi nepriali. Aspoň viem, že ma mali v hlave. No dúfam, že že tých prvých bolo viac.

Čo na budúci rok? To zatiaľ nechávam otvorené. Dakar je však ako droga. Tak uvidíme.