Dakar na vlastnej koži. Denník Ivana Jakeša (2)

Dnes trošku neskôr a hneď na úvod skonštatujem, že žijem. Aj motorka. Teraz ju má v rukách mechanik. Stroj a aj ja sme v 2. etape Rely Dakar dostali poriadne zabrať.

Na rovinu - mal som problémy. Bolo veľmi teplo, teplomer ukazoval cez 40 stupňov Celzia a motorka to nezvládala. Síce nielen moja, ale to je malá útecha.

Asi 6-krát sa mi stalo, že zhasla. Prvýkrát som aj ľahko spadol a zľakol sa, že sa niečo stalo. Chvíľu mi trvalo pokiaľ som zistil, čo sa deje. 

Robilo to čidlo vstrekovania, ktoré sa prehrievalo. Vždy som musel 2-3 minúty stáť a až potom sa to znovu dalo naštartovať. To je dobrá správa. Tá horšia je, že sa to nedá odstrániť.

Organizátori sľubovali, že to bude v druhej etape rýchle. Aj aj bolo. Ten, čo to plánoval, bol asi psychicky narušený! Jazdilo sa na plný plyn. Veľké rýchle zákruty. Moja maximálka bola asi 137 kilometrov za hodinu!

Najprv sa frčalo po piste, tvrdom povrchu, asi 40 kilometrov, potom sa šlo po riečišti a nespomalilo sa, ani počas ďalších 30 km po rovine. To bolá prvá časť dnešnej trasy.

V tej druhej sme vošli do sivých dún pri San Rafaeli. Tam to bolo zlé. Síce rýchlosť výrazne klesla, no celé sa to prehrievalo. Ale o tom som už písal...

Jasné, že 38. miesto (priebežné celkové 37.) mi nestačí. Ale hlavne, že motorka je v poriadku a ja tiež. A zajtra pokračujeme.

Tretia etapa, tak to bude zasa veselé. Ideme do výšky 3000 metrov nad morom. Tuším najvyššie. Čakám samé kamene, také "šutrovisko". Ešte si to chcem poriadne naštudovať, takže končím.

A ďakujem za podporu a všetky odkazy!