Športový portál zverejnil rebríček najrizikovejších športov. Ktorý z nich rebríčku kraľuje?

BRATISLAVA / Vyvrtnuté členky, narazené kostrče, natiahnuté či natrhnuté svaly a rôzne zlomeniny. Tým všetkým sa môžu - v úvodzovkách - pochváliť naši športovci. Medzinárodný športový žurnál zostavil rebríček najrizikovejších olympijských športov na letnej olympiáde. Kraľuje mu freestyle BMX cyklistika. Najmenej rizikovým športom je naopak vodný slalom. Hoci dnešní mladí športovci majú omnoho väčšie možnosti na regeneráciu ako ich predchodcovia, neraz podceňujú strečing, bez ktorého sú na zranenia náchylnejší.

​K vrcholovému športu patria aj zranenia

"Ten tlak na športovcov je obrovský. Ten tréning to už je niekedy u týchto vrcholových športovcov je taká záťaž, ktorá už ide na hranu tej zdravotnej vhodnosti. Nestojí to za to, aby som bol majster sveta, keď mám mať poškodené zdravie," povedal kardiológ Martin Studenčan. 

K vrcholovému športu patria neodmysliteľne aj zranenia, o čom by vedeli rozprávať aj profesionálni športovci. "Skejtbording je dosť rizikový šport. Padáme nonstop, každý deň," hovorí náš olympionik Richard Tury, ktorý v Paríži siahal na medaile. Počas života zažil množstvo zranení. "Určite asi lakeť zlomený, tam bola dvakrát operácia, teraz tam mám umelý kĺb. Zápästie zlomené tiež dvakrát, tam mám titán," dodal Tury. 

Prečítajte si tiež

Tury: Verím tomu, že som prispel k tomu, že skejtbording na Slovensku bude poznať viac ľudí

​Rebríčku vládne BMX freestyle

Podľa medzinárodného športového žurnálu je najrizikovejším olympijským športom letnej olympiády freestyle BMX cyklistika. Nasleduje Taekwondo a futbal. Do top desiatky sa zmestili aj box, horská cyklistika či atletika. "V BMX sa dosahuje rýchlosť päťdesiat až šesťdesiat kilometrov za hodinu. Niekedy sa zlomia kosti, ale väčšinou tie pohmoždeniny, to je to najhoršie,“ podelil sa so svojimi skúsenosťami dlhoročný slovenský reprezentant v zjazdových a adrenalínových disciplínach na bicykli. Ani jemu sa počas kariéry nevyhli krkolomné zranenia. "V kamenistom teréne, keď ti uletí koleso, už si len hľadáš miestečko, že kde sa chceš vyvaliť, aby to dobre dopadlo. Mal som chrbticu zlomenú, mal som lopatku, kolená pozvŕtané, členky hocičo,“ uviedol Polc. 

Najmenej rizikové športy sú tie vodné

V prvej päťke najmenej rizikových športov až štyri z nich súvisia s vodnými disciplínami. Kanoistika, veslovanie, rýchlostná kanoistika a úplne najmenšie riziko existuje pri vodnom slalome. "Riziká sú, ale nie je to tak bežné, že by v pretekoch odvážala sanitka pretekárov. Je to skôr taká rarita, ale v tréningu sa veľakrát stáva, ramená sú taká najväčšia slabina vo vodnom slalome,“ skonštatovala bývalá olympionička a vodná slalomárka Jana Dukátová. 

S príchodom novej disciplíny, kayak crossu, sa riziko zranení zvyšuje. "To už je kontaktný šport. Idú štyri lode naraz. Tam možno už budeme vidieť sem-tam zranenia vyplývajúce z kontaktného športu. Už sme mali seknuté obočie alebo nejaký úder do tváre môže prísť,“ dodala Dukátová. Terajší športovci majú oveľa väčšie možnosti na regeneráciu. "Fyzioterapeuti, to neexistovalo, bolo len slovo masér. Tí fyzioterapeuti sú už na úplne inej úrovni ako keď ja som športoval," priblížil bývalý olympionik a tréner atletiky Marcel Lopuchovský. 

A pre minimalizáciu zranení je dôležitá aj prevencia a ochranné prvky. "Určite na začiatku je dosť dôležité sa naučiť padať. Taká prevencia najlepšia, keď začínajúci skejťáci budú nosiť chrániče a helmy," podotkol Tury. "Tak ja aj keď idem do obchodu na bicykli, tak si dávam prilbu, lebo nevieš, čo príde. Už sa mi stalo, že som šiel po lese a suchý konár mi padol na hlavu, náhody sú blbé,“ dodal Polc. "Dnes už aj mladí pretekári, už aj juniori, spolupracujú s fyzioterapeutmi. Robia veci lepšie ako sme to robili my, keď som bola mladá. Robia trochu prevenciu, elimináciu toho, aby neskôr tie zranenia v kariére prišli,“ ukončila Dukátová.