Charfreitaga magnetizuje londýnska vôňa OH

Na slávnostnom vyhlásení najlepších atlétov roka v lučenskom hoteli Reduta zhustla atmosféra. Nie však rozpakmi, či prázdnymi slovami chvály, ale úspechmi, ktorými sa kráľovná športu ovenčila.

Prvá hviezda večera, kladivárska, dozrela na piedestál bez nejakého dlhého uvažovania. Libor Charfreitag bol v uplynulej sezóne zlatým pojmom, aký slovenská atletika vo svojom skromnom, a treba povedať, že dlhodobom úsili presadiť sa na výslní, potrebovala.

V slávnostnej atmosfére sa ľahšie odpúšťali malé prehrešky. Chýbajúci putovný pohár pre najlepšieho zostal v depozite banskobystrickej Dukly od vlaňajška, keď sa o jeho ročné majetníctvo pričinila kladivárka Martina Hrašnová. Že nedocestoval do Lučenca sa obrátilo na žart so slovami, veď o rok by sa aj tak sťahoval z Trnavy späť pod Urpín. Vo veteránskej kategórii nastal opäť rozruch. Stačilo len, aby si prerátali medaily a mohlo sa dať za pravdu ukrivdenému Vladimírovi Výbošťokovi s piatimi vzácnymi kovmi. Atletika so svojou merateľnosťou dokáže matematicky presne zvážiť váhu úspechov a v tomto prípade sa Výbošťokovi ublížilo.

Jasná hviezda večera Libor Charfreitag si však bez rušivých momentov mohla vychutnať piedestál. Na pódiu sa vizionársky zahľadel aj do budúcnosti a vyslovil svoju veľkú túžbu, londýnsku, olympijskú a najmä medailovú. "Bolo by to krásne zavŕšenie môjho úsilia," povedal odhodlane. "Vpred ma posúva najmä snaha neustále sa zlešovať, vo výkonoch i umiesteniach, motivácia sa predo mnou neustále vynára."

Najúspešnejším trénerom mohol byť jedine ten, kto Libora Charfreitaga trénuje a keďže sa takáto funkcia pripisuje dvom, vznikla drobná rarita, vyhlásili dvoch, Američana Dave Wollmana majúceho na starosť teritórium západnej pologule a Libora Charfreitaga st., otca majstra Európy, dohliadajúc na pologuľu východnú. "My sa prakticky nestretávame," upresnil komunikáciu oboch koučov Libor Charfreitag st. "V živote som ho videl zo štyrikrát, tri razy vtedy, keď som bol s rodinou v Amerike, a potom v Paríži na MS roku 2003. Nemôžem ani povedať, že sme spolu nejako debatovali," zasmial sa slovenský tréner Libora, "môj syn nám prekladal komunikáciu. Dave radí Liborovi v technike, ja viac v posilňovaní, obaja sa ho snažíme ukuť na svoj obraz. Musím zdôrazniť, že ten polrok, najmä cez zimu, čo trávi Libor v Amerike, je nenahraditeľný, pretože u nás by sa mu tréningová kvalita v nedostačujúcich podmienkach presypala cez prsty. Nútene by musel veľa cestovať za teplom a vyhľadávať tréningové tábory, takáto starosť mu odpadla. V lete sa situácia mení, ja mu dokážem zabezpečiť u nás primerané podmienky a hlavne, najdôležitejšie mítingy sezóny sú v Európe, a to je opäť výhoda."

Chodec Matej Tóth skončil na treťom mieste v ankete o púhe tri hlasy za osemstovkárkou Luciou Klocovou. Subjektívny uhol pohľadu na úspešnosť sa vždy ponúka rôzne, na svoj najväčší úspech však Matej Tóth nedá dopustiť. "Z medzinárodného hľadiska sa merajú umiestenia v top elite chodcov a ja sa za takéhoto považujem. Na Slovensku sa to tak vníma, a vnímam to aj ja rovnako, že víťazstvo vo Svetovom pohári nie je rovnocenné trebárs s majstrovstvami sveta, alebo olympijskými hrami, to je samozrejmé. Bol som však najlepší v maximálnej konkurencii, a to je veľmi príjemné a cenné konštatovanie. V mexickom Chihuahua som sa presvedčil, kde som, na čo všetko si môžem trúfať, v podstate bez obmedzenia, chuť do ďalšieho úsilia sa teda opäť zvýšila."

Osemstovkárka Lucia Klocová zaujala na pódiu aj svojimi šatami akoby vystrihnutými z môdneho časopisu. "Naozaj som inšpiráciu zobrala z neho, ukázala som na obrázok prstom a takéto šaty mi v krajčírstve aj ušili."

Na ME v Barcelone si Lucia Klocová vybojovala vytúženú účasť vo finále a finišovala na štvrtom mieste. Veľa jej už nechýba, stupne víťazov ovanuli jej tvár a skloňovať sa žiada aj medailový post. "Nemám špeciálne želanie, len tak skromne si prajem, aby mi budúci rok vyšiel minimálne tak, ako uplynulý, v pretekoch, v príprave. Momentálne máme v tréningovej skupinke aj oboch Jožkov, Repčíka a Pelikána, pcoestujú s nami na dve sústredenia, rovnako ako Csilla Fugliová. Konečne sme sa rozrástli a nebudem musieť trénovať pri dlhších pobytoch vonku sama, už len tento fakt by mi mal priniesť nejaký úžitok."