Blamáž v krutom mraze - Procházková nestihla štart

Slzy nepomohli

Útok slovenskej bežkyne na lyžiach na piatu účasť na stupni víťazov v kariére sa v sobotu skončil prakticky skôr ako sa začal. Vo svojej prioritnej disciplíne - klasickom šprinte mohla mieriť poriadne vysoko, namiesto ďalšieho prenikavého výsledku a povzbudenia pred olympijským vrcholom sezóny prišiel kiks v podobe zmeškaného štartu štvrťfinálového behu a automatické odsúdenie na posledné bodované umiestenie - 30. priečku.

A pritom verila, že ten pocit bezmocnosti už nikdy nezažije. Ešte pred troma rokmi, keď sa Procházková len začínala predierať do svetovej elity, podobným spôsobom chýbala v štartovacích boxoch vo fínskom Kuusame. Vtedy za jej oneskorením boli "aspoň" zdravotné problémy, teraz však nemala žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Dôvodom bola vlastná chyba. A to poriadne školácka. "Mám na tom určite najväčší podiel viny," vyznala sa 25-ročná bežkyňa, ktorej však príliš do reči nebolo. Po neskorom príchode na štart iba uprene hľadela do zeme, v servisnej kabínke sa užialená opierala o palice a zo skľučujúcich pocitov jej aspoň aké-také vyslobodenie prinieslo až objatie otca Benedika, ktorý je tiež členom jej tímu.

Všetko ale vyzeralo sprvoti veľmi sľubne a to aj napriek tomu, že mráz vo výdatnej spolupráci so severákom usilovne tlačili ortuť teplomera pod mínus 15, čo Slovenke nikdy príliš nereže. V kvalifikácii dosiahla piaty najrýchlejší čas a aj zloženie jej štvrťfinálového behu, v ktorom bola jediná hviezda v osobe domácej Petry Majdičovej, predpovedalo spanilú jazdu do semifinále. V priestore pred štartom tretieho štvrťfinále sa však v stanovený čas zišlo len päť jej súperiek a tréner Ján Valuška. Kým sa ostatné bežkyne v ukrutnej zime a nemilosrdnom vetre zahrievali skackaním, slovenský kouč stále nervóznejšie vyzeral svoju zverenku. Ale Aleny nikde. Valuška v zúfalstve pred boxy už aj zložil pripravené lyže, no keďže ich nemal kto včas obuť a technický riaditeľ nebol ochotný čakať ani sekundu, štartovací výstrel zaznel a Procházkovej box zostal opustený.

"Bohužiaľ, v tomto počasí mala Ala veľké problémy s chladom. V mraze mínus 14 stupňov a nepríjemnom vetre sa potrebovala kvalitne rozbehať a dopracovať. Počítala pritom s tým, že pôjde až z piateho rozbehu a chcela využiť všetok dostupný čas. Neskôr sa síce od nás dozvedela, že má ísť z tretieho a ponáhľala sa na štart, no bolo to už neskoro," vysvetlil Valuška. Vyše desaťminútový rozdiel medzi tretím a piatym rozbehom bol prikrátkym časom na to, aby to jeho bežkyňa zvládla včas. "Trať bola pritom dobrá a vyhovuje jej. Potvrdila to už v kvalifikácii piatym časom. Navyše začiatok zle rozbehla a až druhú polovicu trate išla veľmi dobre. Myslím si, že rezervy, ktoré sa dali ešte v ďalších fázach bojov napraviť, boli v behu a aj v servise, no v každom prípade dnes na to finále určite mala," škrelo Valušku.

Tie nervy v priestoroch štartu by Valuška neprial nikomu. "Každý tréner a vlastne každý člen tímu chce, aby sa dosiahol čo najlepší výsledok, takže tá nervozita je namieste. No a keď sa niečo takéto stane, je z toho potom kvalitný stres. Stále je to však len šport a aj v ňom sa stávajú omnoho horšie veci."

Procházková nie je ani zďaleka raritou čo sa týka zmeškaných štartov v bielej stope. "Niečo podobné sa stalo aj v našej výprave na majstrovstvách sveta v Liberci," prezradil slovenský tréner slovinskej reprezentácie Ivan Hudač. "Naša dvojica v tímšprinte nenastúpila na semifinálové preteky. Háčik bol vtedy v tom, že štartovali v semifinále, ktoré bolo oficiálne označené ako druhé, no na programe bolo prvé." Riadnym trapasom sa na zimnej olympiáde v Turíne v roku 2006 prezentovali aj v českej výprave, keď omylom na post finišmana českej štafety nominovali náhradníka Dušana Kožíška, ktorý si pri štarte pretekov ešte sladko spinkal v olympijskej dedine a ani superrýchla eskorta už Čechom nepomohla zachrániť medailový prísľub súťaže.