Osudný ippon pripravil Randla o titul

V tureckej Antalyi prehral jediný raz, až vo finále s Litovcom Karolisom Bauzom na ippon.

Zhodou okolností, so zlatým Bauzom spája Milana Randla rovnaký dátum narodenia 24. apríla 1987. "Myslel som si, že silovo som na tom dobre, no Bauza bol ako skala, neobyčajne silný a húževnatý. Asi začnem odteraz šplhať poriadne lano, aby som ho v sile dohnal a začal súpermi zametať. Napriek tomu som vyhrával, no v rozhodujúcom okamihu ma chytil do úchopu, snažil som sa mu vytrhnúť, urobil som krok vzad, on priskočil a vyhral po sasae curi komi aši na ippon. Po slovensky povedané, zadržal mi členok nohou a zlato sa v ten moment rozplynulo."

Na dopingovú kontrolu čakal Milan Randl, odchovanec pezinského džuda, ktorý už rok a pol pôsobí pod dohľadom trénera Mareka Matuszeka v banskobystrickej Dukle, dve hodiny. "Musel som vypiť zopar fliaš vody, tak som bol dehydrovaný. Vo chvíľach čakania som mohol aj rozmýšľať nad finálovým duelom. Proti Litovcovi som si veril, asi som ho mal viac držať v úchope a rozpohybovať ho. Inak som sa fyzicky cítil veľmi dobre, tohto roku som opäť podrástol v sile a kondícii, verím si aj v technikách v postoji, len v newaze, čiže v boji na zemi, treba pridať. To je však už parketa trénera Mareka Matuszeka, ktorý počas celej kariéry vyhral asi 99 percent úchopom za golier, ruku dal cez hlavu a pretočil si súpera do držania. Ja za svoju prednosť považujem, že sa vždy sústredím na to, aby som bol oproti súperovi aktívnejší."

O prednostiach svojho zverenca i slabších stránkach vie presne tréner Marek Matuszek. "V boji na zemi potrebuje natrénovať zo jeden dva účinné prechody, aby dokázal zaútočiť a súpera prekvapiť. Džudisticky by mal dozrieť síce až po olympiáde v Londýne, no nevulučujem, že sa naplno presadí medzi seniormi aj skôr. V progrese výrazne poskočil, prišiel k nám ako hotový džudista s dobrým štýlom, ja som sa snažil popracovať na fyzičke, aby celých päť minút naplno vydržal zápasiť. Tento rok je pre neho významný, na MS v Rotterdame bol piaty, keď naplno odhalil svoje možnosti, teraz skonil na striebornom stupienku, takže splnil všetko, čo sme si od neho sľubovali."

Pri spomienkach Milana Randla na turnajový pavúk sa odkrývajú ďalšie detaily. "Po prvom voľnom žrebe som čakal na súpera a keď som dostal Chorváta Luka Leska, bol som mimoriadne spokojný. Z newazy som vyťažil waza-ari, Chorvát bol pasívny, nič nevymyslel. Čierny Holanďan Marvin De La Croes, bývalý juniorský majster sveta, bol tvrdší oriešok, trochu na mňa doľahla únava, našťastie súper bol dosť pasívny a utŕžil za to dve šidá. V semifinále som sa Rakúšana Maxa Schirnhofera obával, vlani som s ním prehral na rovnakej súťaži v Záhrebe vo štvrťfinále, neustále skúšal na mňa soeinagu, ja som mu odpovedal účinným osoto gari a ipponom. Vo finále som vyhrával na juko, nesmierne som si veril, po menšej chybičke som však vletel na ippon a prehral. Striebro ma však nesmierne teší, turnajový pavúk bol hrozne vyrovnaný."

Milan Randl si zaslúžil veľké uznanie už v samotnom športovom komplexe Dilek Sabanci. "Hala buráca, držala mi palce. A burácal aj môj otec. Po príchode ma ostriekal šampanským tak, že na mne nezostala suchá nitka. Ešte nikdy ma tak nevykúpal, až teraz. Spolu s matkou šampionát naplno prežívali a ja som na diaľku cítil, ako mi držia palce."

Po striebre Milana Randla sa radovalo aj armádne stredisko. Hlavný tréner Marek Matuszek zalovil v pamäti a našiel zaujímavý štatistický údaj: "Naposledy sme mali medailu vďaka Semírovi Pepicovi, striebornú na ME v Bratislave pred desiatimi rokmi. Ja len verím, že nám pomôže v ďalšom rozlete. Na Štiavničkách by sme potrebovali oživiť nový priestor, ktorý by slúžil špeciálne džudu a zápaseniu, v doterajšom chýba ventilácia a prekážajú stĺpy. V rozpočtových nárokoch na Milana Randla len dúfam, že sa schváli štedrejší variant a že Milan bude môcť vycestovať na čo najviac turnajov Svetového pohára. Na budúci rok sa už budú môcť zbierať body do kvalifikačného rankingu na olympiádu, a preto je dôležité, aby dostal čo najviac možností."