Jasno
Bratislava
Dalibor
20.1.2022
Hrdina vianočného večierku aj bez superschopností
Zdielať na

Hrdina vianočného večierku aj bez superschopností

Zdroj: Union

INZERCIA / Šoférovanie auta bola vždy moja záľuba, no nikdy som netušil, že sa vďaka nej môžem stať superhrdinom. Možno raz bude o mne aj nová Marvelovka. Spoznajte nového hrdinu.

 Práve som sa zapotil pri listovaní diáru, to môže znamenať jedine jedno. Koniec roka sa blíži. A ja si uvedomujem, že tak ako každoročne nemám ešte ani jeden vianočný darček. Čo darček, ani len nápad. Ale kto by mal na také myšlienky čas, keď je práce vyše hlavu. Koncoročné dolaďovačky, rekapitulácie, štatistiky, štatistiky štatistík, no všetko, čo som celý rok odkladal sa mi práve sype na hlavu.

Našťastie v mojej hlave existuje, voda čo ma drží nad vodou. Vianočný večierok. Nie, že by som nejak veľa pil. Ale taký dobrý rumík na šéfínov účet, nikdy nie je zlý. Samozrejme ku kvalitnému rumu dva tri chody rautu a som ako tak spokojný. Ak ma práve niekto z vás odsudzujete, mali by ste prestať. Práve naopak, buďte na mňa hrdý. A prečo? Pretože v sebe nezapriem poriadnu Slovač a netvárte sa, že vy si chodíte na vianočný večierok pokecať s kolegami, ktorým ani neviete prísť na meno.

Aby ste si zase nemysleli, že som len vyžierač. Budem aj za fešáka, košeľa pekne vyžehlená, traky ako správny gangster aj voňavý budem. Jednoducho, pripravený na najlepšiu párty roka, kde nemusím minúť ani korunu.

Tak ako sa blíži koniec roka, zverejnili dátum a miesto, kde to celé vypukne. A tam začínajú všetky moje problémy. Jeden z nás rumíkových kráľov bude musieť ísť autom. Hlava mi pracuje na plné obrátky, dymí sa z nej viac ako keď robím štatistiky zo štatistík, a poctivo lovím kvalitnú výhovorku, prečo to nebudem zrovna ja.

Síce to trochu bolelo ale sem s ňou. “Sorry, chalani, ja by som vôbec nemal problém byť šoférom, ale mám naplánovaný servis auta, takže to musí byť jeden z vás.” Neveria mi ani nos medzi očami. Rýchlo reagujem a hľadám presvedčivé dôkazy. A aj teraz sa potvrdzuje pravidlo dnešnej doby, že je dobré mať kontakty. Na tajňáša píšem kamošovi servisákovi, nech mi pošlem termín a potvrdenie o objednávke služby a mám dôveryhodný dôkaz. Uverili mi, som v suchu.

Teda iba na chvíľku, kým za mnou neprišiel Edo, že ale veď ty šoférovanie auta máš naozaj rád a ja mám kvalitné PZP aj havarijné poistenie, ja ti požičiam moje auto. Neveriacky naňho pozerám, že to, čo vymyslel. Len ťažko hľadám argumenty a pomaly si uvedomujem, že som sa dostal do pasce. Do tej, ktorú som si sám narafičil. No čo už, očividne som sa stal šoférom a rum zadarmo je fuč.

Každým dňom som sa tešil menej a menej, jediné čo ma hrialo pri srdci, že budem naozaj fešák a spravím si nejakú instagramovku, čo bude mať veľa srdiečok. Záhadne sa mi aj auto podarilo vybaviť zo servisu o niečo skôr. Nie, že by sa mi Edove nepozdávalo, ale bezpečná jazda je pre mňa prvoradá a najlepšie sa cítim vo svojom aute. Zbúchal som aj nejaké online poistenie, na cestách počas zimných mesiacoch, to je furt dačo. Keď už si neužijem večierok, aspoň nech som poriadne krytý voči škodám.

Je tu deň D, som zmierený s realitou. Ďalším problémom môjho šoférovania je, že dnes nebudem strácať zábrany. A tak si nezískam žiadnu pozornosť od kolegov, ktorým neviem prísť na meno. Nikto nebude spomínať na parketového leva a moje meno bude zabudnuté.

Večer sa trošku vleče, popíjam colu a uvedomujem si, že to nie je také zlé. Pokecal som si s pár ľuďmi a rozhovory si budem aj pamätať. Veď tí ľudia z iných kancelárii sú celkom zaujímaví, zisťujem. A zrazu nenazdajky prišiel môj moment slávy. Hľadá sa šofér, ktorý bezpečne dopraví prvých nevládnych domov. Každý krúti hlavou, že on nemôže a v tom prichádzam na scénu ja. “Ja som tu autom,” kričím. Aj keď mi to na začiatku nikto neveril, nemali inú možnosť.

Táto situácia sa zopakovala niekoľkokrát za večer. A ja som sa vždy poslušne zdvihol, a odprevadil pár unavených domov. Keď som zaviezol tú moju partu, začínalo svitať. A viete čo? Celkom som si to užil. Teraz viem, že zajtra nebudem trpieť a nebudem musieť raňajkovať ibalgin s vyprošťovákom. Pri srdiečku ma hreje pocit, že vďaka mne sa všetci dostali bezpečne domov a budú na mňa s láskou spomínať.

Cítim sa tak trochu ako hrdina. Hrdina vianočného večierku. Hrdina s havarijným poistením od Union, čo nepil na vianočnom večierku. Myslíte, že to je dosť na to, aby o mne natočili Marvelovku?