Hrašnová po famóznom výkone oslavovala do rána bieleho

Martina Hrašnová prežila krásne finále

Finálový film popisovala Martina Hrašnová veľmi jednoducho a výstižne. "Bolo to jednoduché. Správne som sa naladila, bojovne, ťažko viac k tomu dodať. Nezačala som síce dobre, výkon dlhý nebol, prosto nevyšiel. Vôbec som sa však nevyplašila, nič sa so mnou nedialo a pri druhom som nadobudla pocit, že je všetko v pohode."

Martina Hrašnová prežila krásne finále. "Páčilo sa mi a doslova ma bavilo, vychutnala som si ho ako ešte nikdy. Súperky ma neprekvapili, zlatá Poľka Wlodarczyková svetovým rekrodom 77,96 rozhodne nie, ani Nemka Heidlerová, aj keď hodila posledným pokusom veľmi ďaleko 77,12. Na bronz som v piatom pokuse zabrala, medailu som mala pred očami a keby mi piaty hod nestačil, určite by som zabojovala aj v šiestom a dosiahla potrebný výkon. Hádzala som aj so štyrmi obrátkami, no najdlhší bol na tri, aj s nimi dokážem poslať kladivo takto ďaleko."

Sebadôvera bola maximálna a medaila prišla zákonite. "Sezóna mi vyšla, hodila som taký výkon, aký som zvykla. Teraz sa nad budúcnosťou nebudem zamýšľať, je to ešte príliš čertvé, som rada, že mám svet za sebou a momentálne nemyslím, čo bude ďalej."

Martina Hrašnová vnímala aj veľkú priazeň divákov, medzi ktorými sa hlučne prejavovala slovenská skupinka s vlastným fanklubom. "Veľmi ma povzbudzovali, pri hádzaní som myslela aj na nich. Po pretekoch bolo pre mňa najhoršie, že som sa nemohla dostať k mobilu a zvestovať radostnú správu aj manželovi. Na ploche sme ho mať nemohli, po skončení súťaže som sa rozhodcu pýtala, či už je to možné, no on mi povedal, že nie. To ma najviac mrzelo, manželovi som volala až o jednej v noci."

Okrem svojich fanúšikov mala Martina Hrašnová v hľadisku aj oboch svojich trénerov, slovenského Jozefa Hanušovského a amerického Dona Babbitta. "Aj som s nimi počas finále komunikovala, i keď sme sa veľmi zle počuli, no dorozumievali sme sa aj rukami. Žiadne závažné rady nepadli, na všetkom sme sa dohodli už predtým a ja dostatočne poznám, čo treba v daných chvíľach urobiť."

Martina Hrašnová vnímala svetový rekord Poľky Wlodarczykovej pokojne. "Príliš medzi sebou nekomunikujeme, je pomerne nová a neprešli sme spolu juniorský vek, tak ako s niektorými inými."

Tréner Jozef Hanušovský sa konečne mohol po finále usmievať, viac ako vlani na OH v Pekingu po ôsmom mieste. Všetky stresy z neho padli v jednu chvíľu, keď dohádzala aj Čiňanka Žang, posledná potenciálna hrozba. "Prvý pokus nebol nič moc a aj rozcvičkové boli strašné. Druhým pokusom sa chytila a už som vedel, že nebude v osmičke užších finalistov chýbať. Určite to takto prežívala aj ona sama. Postupne sa zlepšovala, škoda len, že jej nevyšiel ani jeden dobrý pokus na štyri obrátky. Ak by ho dokázala zvládnuť a ustáť, mohla viac šliapať na päty aj Poľke Wlodarczykovej, či Nemke Heidlerovej."

Súťaž bola fantastická, so svetovým rekordom. "Maťu to nevytočilo, sústredila sa len a len na seba. Pre ňu bol mimoriadne dôležitý pokus, ktorý jej zabezpečil účasť v osmičke. S výkonom je spokojná, vyniesol ju na bronzový stupienok, konečne, no ja si myslím, že bola pripravená aj na dlhšie hody. Ak by jej vyšiel aspoň jeden pokus so všetkým, čo už natrénované má a nosí v sebe, ktovie, či by sa teraz neskloňovalo jej meno viac ako Wlodarczykovej. Sme však spokojní, určite ju bronz doslova nakopne na budúci rok i na olympiádu. V súčasnosti je tak pripravená, že aj s tromi obrátkami hodí 74, či 75 metrov."

Pre Jozefa Hanušovského medaila znamená veľa. "Je nádherná. Človek je však už raz taký, chce vždy viac a aj ja som dúfal, že zamieša karty Wlodarczykovej i Heidlerovej. Nebolo by to nič nereálne, no chvalabohu, oslavujeme, že je to tak, ako je a máme bronz."

V tretej sérii ďalšia Nemka Klaasová prehodila Hrašnovú, napätie vzrástlo, no Jozef Hanušovský bol pokojný. "Už ma nemohlo nič od súperiek vyplašiť, spokojný som bol s tým, ako sa všetko vyvíjalo a bral by som aj štvrté miesto. Pôvodne sa skloňoval postup do osmičky, počas finále sa myslelo na viac, bronz považujeme za splnenie veľké sna. Keď Maťa figurovala na štvrtom mieste, bol som skalopevne presvedčený, že sa ešte posunie vpred, nakoniec sa jej to podarilo s hodom len na tri otočky."

Štyri vydarené otočky mohli znamenať aj svetový rekord v podaní Martiny Hrašnovej, v takej bola forme. Tréner J. Hanušovský: "Ja najlepšie viem, čo sa v nej ukrýva. Keď na tréningoch bežne hádže 75, 76 metrov, prečo by nemohla na veľkej súťaži pridať zo dva metre. Veľkí borci sú takí a taký bol aj oštepár Honzo Železný, ktorý prešiel mojimi rukami. Majú na viac ako niekedy hodia a Maťa je z rovnakého cesta."