Kuzminová uvažovala o odchode. Prevládla túžba znova súťažiť
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: sita, Kuzminová v Östersunde
VAL MARTELLO / Slovenská dvojnásobná olympijská víťazka Anastasia Kuzminová sa bez pompy vrátila v čase MS v nórskom Osle-Holmenkollene do biatlonového diania po dvojročnej materskej prestávke, vo štvrtok skončila desiata v šprinte na 7,5 km na IBU Cupe v talianskom Val Martelle.
"Ak by som bola pripravená na 100 percent, možno by som sa cítila rozrušenejšie. Nemám však žiadne prehnané aktuálne ciele. Vnímam to pokojne - azda to prichádza aj s vekom a skúsenosťami. Prišla som si len overiť, na akej výkonnostnej úrovni sa v tejto chvíli nachádzam," vysvetlila Kuzminová pre web Medzinárodnej biatlonovej únie (IBU). Ďalšie rýchlostné preteky v tomto stredisku bude mať k dispozícii v sobotu o 10.00 h.
"S manželom sme sa dohodli, že túto sezónu nebudeme vnímať ako tú na plnohodnotné súperenia. Rozhodli sme sa pre štart na tomto podujatí, aby som si otestovala sily. Navyše, ak chcem budúci rok absolvovať kompletný program Svetového pohára, musím sa kvalifikovať. Tie dva roky mimo odvetvia nie sú jednoduché na preklenutie a nemám za sebou žiadnu špecifickú prípravu, iba série tréningových dní. Vzhľadom na to, že som kojaca mama, bolo zložité absolvovať kompletnú funkčnú prípravu. Priebežne som sa prispôsobovala okolnostiam podľa toho, ako mi to dcérka umožnila: ak som sa v noci dobre vyspala, dalo sa trénovať naplno, inak nie," popísala Kuzminová obdobie smerovania nazad.
Tridsaťjedenročná dvojnásobná Športovkyňa roka v SR priviedla Olíviu na svet vlani 12. júla. Už v auguste sa postavila na kolieskové lyže, až tento rok sa však ocitla v bielej stope: "Prvé kompletné sústredenie som aj s dievčatami z reprezentačného tímu absolvovala v januári v Pokljuke, trvalo sedem dní. Potom som si dala týždňovú pauzu a nasledovalo desať dní v Štrbskom Plese. Samozrejme, bol to veľký rozdiel. Doma som mala jednu tréningovú fázu denne, ak sa vôbec dalo, na sústredeniach dve plus nácvik streľby. Pochopiteľne, zvládalo sa to zložito, lebo som sa zároveň musela starať o dieťatko. S pomocou a podporou okolia to však išlo výborne."
Obnova príjemných pocitov základom
Rodáčka z Ťumeňa netajila, že si obnovila príjemné pocity: "Keď som napokon zobrala pušku do rúk, uvedomila som si, ako veľmi, veľmi mi to chýbalo. Tešila som sa z každej čistej položky." Kuzminová ocenila asistenciu 8-ročného synčeka Jeliseja: "Často sa hovorí, že pre matku dvoch detí je ťažké, ba možno nedosiahnuteľné vrátiť sa, že je to na úkor potomkov. Môj syn je pre mňa veľkým pomocníkom. Keď potrebujem variť alebo sa na chvíľku vzdialiť, je doslova nenahraditeľný. S dcérkou mám súbor cvičení pre deti počnúc troma mesiacmi veku. Maličkým to prináša zábavu a mamičkám dvojitý efekt: získavate určitý čas a zároveň zostávate v kontakte. Vidíte úsmev dieťatka, vnímate, ako sa mu to páči a vtedy je cvičenie ešte väčšou potechou. Človeku to dodáva nielen dobrú náladu, ale aj chuť pokračovať. Mimochodom, Olívia už so mnou podstupuje 10-minútové výjazdy. Beriem si ju do noše. Mám prídavnú tréningovú záťaž a pre ňu je to neopísateľná radosť - rýchlosť, vietor a mama nablízku."
Kuzminová spätne priznala, že v určite fáze považovala svoju kariéru za uzavretú: "Vážne som si hovorila, že dvakrát ZOH, dve zlaté medaily, druhé dieťa a stačilo, pretože som dosiahla maximum. Úprimne som si myslela, že nastal čas zavŕšiť moju aktívnu činnosť, hoci oficiálne som to neohlasovala... Ťažko však povedať, čo za tým je: zvyk, akoby droga, nedokážem to pomenovať tými správnymi slovami. Už len pozorovať biatlon z odstupu ako fanúšik, sledovať ho v televízii a držať palce obľúbencom je zložité, keď ste to všetko zažívali toľké roky na vlastnej koži. Výrazne to pomkýna byť zase späť. Napokon som sama sebe sľúbila vytrvať do konca olympijského cyklu a pokúsiť sa zrealizovať ambície. Ešte stále mám nenaplnené športové ciele. Nechcela som sedieť doma a na to, aby som sa prípadne stala trénerkou, sa mi zdalo byť priskoro. Momentálne nemám konkrétne predstavy o tom, čomu sa budem venovať v budúcnosti. Teraz prevláda túžba znova súťažiť."