Hrbatý s prilbou, bojí sa chrápania

Dominik Hrbatý pred Pekingom kontroluje svoje stavby

Slovenský tenista Dominik Hrbatý tento týždeň absolvuje challengerový turnaj ATP v rumunskom Temešvári (dotácia 30 000 eur, antuka), na ktorom si v 1. kole hlavnej súťaže dvojhry zmeria sily s takisto nenasadeným Čechom Jaroslavom Pospíšilom. Minulý štvrtok napokon musel odrieknuť skladanie olympijského sľubu u prezidenta Ivana Gašparoviča, pretože v rovnaký deň hral v San Maríne. "Škoda. Nemenšia že som v 2. kole dostal čerstvého víťaza z Amersfoortu, Španiela Alberta."
Budúci pondelok 4. augusta Hrbatý presne v deň svojich menín odcestuje na tretie OH v kariére. V Sydney 2000 prehral v 1. kole s Chorvátom Ivanom Ljubičičom a v Aténach 2004 podľahol v 2. kole Američanovi Taylorovi Dentovi. "Každý sníva o medaile. Ja nie som výnimkou. Druhá vec je, či to v mojom prípade momentálne patrí medzi splniteľné sny. Na športe je však pekné aj to, že sa môžu diať veci, ktoré človek neočakáva - o tom som sa už veľakrát presvedčil. Motyka občas vystrelí. Možno sa v Pekingu zrodia nejaké prekvapenia. Bodaj by som jedným z nich bol ja," vyhlásil D. Hrbatý pre agentúru SITA a dodal: "Ak by som uhral jedno kolo, bol by som spokojný. Dve by boli super. Dám do toho všetko - sú to asi moje posledné olympijské hry."
Tridsaťročný Bratislavčan Hrbatý, po dvoch operáciách pravej ruky momentálne až 268. vo svetovom rebríčku ATP Entry pre nasadzovanie, mal po zdolaní renkingovo presne o dvesto miest vyššie postaveného Španiela Guillerma Garcíu-Lópeza v rámci nemeckej I. bundesligy družstiev dobrú náladu: "Konečne je to približne také, ako kedysi. Tie zápasy mi prospievajú a na tvrdom povrchu by to mohlo byť ešte lepšie. V ostatných rokoch sa mi na ´harde´ darilo viac ako na antuke." Niekdajší 12. hráč počítačového poradia predtým zdolal v bundeslige aj Argentínčana Agustina Calleriho (58.) a Srba Viktora Troického (98.). Do čínskej metropoly sa dostal na základe tzv. chráneného rebríčka, podľa ktorého mu patrí 70. pozícia.
Držiteľ poltucta singlových titulov z hlavného okruhu ATP sa teší aj na sprievodné pekinské zážitky: "V mojej zbierke odznakov jednotlivých olympijských zväzov chýba po Aténach len Eritrea, ktorej výprava nemala odznak k dispozícii. Dúfam, že teraz si zbierku skompletizujem aj o prípadné nové krajiny. Vhodnou príležitosťou na to je najmä slávnostné otvorenie, na ktorom si chcem porobiť aj fotografie novou zrkadlovkou. Rád sa na olympijských hrách postretávam aj so športovcami z iných odvetví. Cez kondičného trénera Riša Galoviča som najčastejšie v kontakte s vodnými slalomármi - Mišom Martikánom, bratmi Hochschornerovcami či Ďurom Minčíkom, ktorý sa však nekvalifikoval. Celkovo som športovo veľmi založený. Snažím sa sledovať dianie a rád by som naživo videl aspoň niečo z atletických súťaží."
Zverenec 44-ročného Čecha Jaroslava Bulanta bol v Pekingu viackrát: "Viem, čo môžem očakávať. Asi ma tam nič nemôže príliš prekvapiť. Navyše, olympijské hry sú vždy zárukou perfektnej organizácie. Usporiadateľská krajina sa vždy chce ukázať v čo najlepšom svetle. Obávam sa jedine toho, že dostanem na izbu niekoho, kto bude chrápať. To je môj večný problém."
Zásluhou ostatných OH Hrbatý nepriamo získal jeden zo svojich najkrajších cestovateľských zážitkov. "Zoznámil som sa s ľuďmi z pacifického Palau. O tej krajine som predtým ani len nepočul. Na dovolenke som tam však rýchlo pochopil, prečo Palau patrí medzi Top 5 potápačských destinácií na svete. Také obrovské húfy rýb som dovtedy videl len v prírodopisných filmoch v televízii. Miestnym deťom som doniesol nejaké rakety a loptičky. Mali veľkú radosť. Tenisová škola zhodou okolností bola priamo v mojom hoteli. Každý deň som tam chodil a hral s nimi - bolo to pekné. Absolvoval som aj dvojhodinovú besedu. Asi som bol jedným z mála profesionálnych športovcov, ktorí do tejto krajiny niekedy zavítali. Žije v nej len 20 000 ostrovanov a pochybujem, že tenis tam bude niekedy fičať. Oni totiž fungujú zo dňa na deň a radujú sa z počasia a života, aký majú. Ich daviscupovým kapitánom sa teda zrejme v budúcnosti nestanem."

Ako Dominik kontroluje stavby

S pomocou svojho otca, stavebného inžiniera, buduje projekt Pekná vyhliadka na Vachmajstrovom vrchu v lokalite Koliba-Stráže. Neďaleko dokončujú jeho vlastný dom.
Tridsaťročný niekdajší 12. hráč svetového rebríčka Hrbatý ráta s nasťahovaním sa v októbri. Pekná vyhliadka ako projekt bude hotová v júli 2009. V symbolickej rovine je už teraz. "Pri priaznivom počasí sú vidieť aj Levice a na druhej strane Alpy," povedal D. Hrbatý so zelenou bezpečnostnou prilbou na hlave ráno po svojom návrate z nemeckej I. bundesligy družstiev v Essene (v drese Erfurtu zdolal Španiela Guillerma Garcíu-Lópeza a po boku Poliaka Lukasza Kubota uspel vo štvorhre) a krátko pred pondelňajšou cestou na challenger ATP do rumunského Temešváru. "V minulosti na tomto mieste stála komunistická strážená rušička signálu. Obvodové múry mali hrúbku šesťdesiat centimetrov a pri ich búraní bolo treba po navŕtaní použiť aj kyselinu," prezradil D. Hrbatý. Momentálne na stavbe pracuje 10 - 14 robotníkov, v neskorších fázach ich bude do 30. Začali pred necelými dvoma mesiacmi.
Z dvoj- až štvorizbových bytov vo dvoch pavilónoch s recepciou v uzatvorenom areáli je jeden už predaný a tri sú rezervované. Ceny sa pohybujú v rozpätí 7,6 - 19,9 milióna Sk (252 000 - 660 000 €). "Pochybujem, že okrem mňa a Kája Kučeru by si ich z našich tenistov mohol niekto dovoliť," podotkol D. Hrbatý, ktorého čoskoro čaká štart na OH v Pekingu.
V podzemnom spojovacom pavilóne C sa nachádzajú parkovacie miesta. Držiteľ 6 titulov na hlavnom okruhu ATP nevylúčil ani tenisový dvorec v priľahlých exteriérových priestoroch: "Je to možné, ale všetko sa odvíja od požiadaviek klientov. Skôr tam zrejme vznikne oddychová zóna so zeleňou, hoci nevylučujem ani basketbalové ihrisko či podobne." O kurte pri vlastnom obydlí však má jasno: "Nehrozí." Bez diskusie je aj vysoký štandard Peknej vyhliadky: "Takéto niečo je mne i otcovi, veľkému pedantovi, blízke. Chceme si v tejto sfére urobiť dobré meno a prípadne pokračovať v podobných aktivitách - baví ma to. Všetko bude kvalitou a materiálmi presne také, ako deklarujeme. Viem o prípadoch, keď projekty sľubujú veci, ktoré v reále neponúknu. U nás zaručujem naozaj vysoký štandard. Tie byty budú stáť za to. Ceny síce nie sú nízke, ale ide o dobrú investíciu. Sám totiž viem, ako v tejto lokalite vzrástla hodnota pozemkov, odkedy som ich v roku 2001 kúpil."