Na Donovaloch zlato vďaka Albertovej v skijöringu

Na 10. majstrovstvách sveta v šprinte pretekov psích záprahov severských čistokrvných plemien sa naplno presadilo na Donovaloch aj Slovensko. Zlato si v kategórii skijöring vybojovala Brigita Albertová so svojím psom Eldym.

Medailovú zbierku Slovákov na tri vzácne kovy rozmnožili dve striebra vďaka Romanovi Reistetterovi v skijöringu a Jánovi Keruľovi v kategórii B2.

Na Donovaloch zažili diváci v nedeľu krásne slnečné počasie, bez studeného vetra, ktorý znepríjemňoval pobyt deň predtým. Už v úvodnom dni si vytvorila Brigita Albertová, kedysi známa ako nádejná biatlonistka, potom vytrvalkyňa, medzi siedmimi štartujúcimi sľubný náskok. "Ja som však vopred nejasala, síce som sa dobre rozbehla, no všeličo sa mohlo prihodiť. Prežívate dvojnásobný stres, aj za psa, je to živý tvor, niekedy s nevyspytateľnou psychikou, aj zranenie sa mohlo pritrafiť a zmariť dvojročnú drinu."

Psa Eldyho Brigita Albertová vychválila napriek tomu, že svoje pudy nezvládol a v nedeľu sa dokonca pobil s ďalším psom na trati. "Požičala som si ho. Nemyslím si, že je nejaký prchký, skôr je dynamický a asi dobrý, keď som s ním vyhrala."

Tri dni Brigita Albertová naháňala na trati cenné sekundy. "A boli aj nervy, keďže sa spočiatku vôbec nevedelo, či odštartujeme vzhľadom na nepriazeň počasia. Každý jeden deň bol veľmi ťažký, najťažší asi úplný záver. Do poslednej sekundy som nevedela, či vydržím a až keď som prešla cieľom, mohla som sa radovať. Tieto preteky s Eldym boli moje prvé medzi sibírskymi husky, predtým som behala s rýchlymi súťažnými pointrami a veľmi vďačím prezidentovi SAJPSP Jánovi Martinkovi, že mi dôveroval a na zväze ma presadil."

Brigita Albertová bola známa z canicrossu, behu so psom v prírode, s tromi medailami na MS, s huskym zažila v zime premiéru, aj preto jej meno nefigurovalo v klasickej slovenskej A reprezentácii. "Obavám som nezabránila, tvrdia však o mne, že som veľký bojovník, ja som sa im za to odvďačila. Zažívam najväčší úspech a môžem sa dôstojne rozlúčiť s kariérou."

Brigita Albertová, členka medzinárodného tímu pre rozvoj, propagáciu a zaradenie skijöringu medzi olympijské disciplíny, naozaj v 36 rokoch končí. "Dosiaľ som žila ako mníška, športu som venovala všetko. U mňa to nebol voľný čas, úplne ma tento šport pohltil. Končím preto, že rodina si zaslúži viac. A lákajú ma aj ďalšie projekty. Nehovorím, že sa k psím záprahom nevrátim, možno už o rok, s nevidiacimi mašérmi. Učím telesnú výchovu a orientáciu v priestore nevidiacich v Levoči, druhý rok mi funguje paramushing s hendikepovanými."

Roman Reistetter v skijöringu s jedným psom dosiahol taktiež výrazný úspech so striebrom. "Ťažké to bolo, s náročnými profilmi, udržať naplno rýchlosť na zľadovateľom povrchu, potom vyjsť stúpanie na pomalom odoberalo veľa síl. Na skrátených siedmich kilometroch to bolo náročnejšie ako na celej dvanástke. Prvé dva dni sme zažili veľa, aj dážď, silný vietor a víchricu, keď fúkalo oproti a ani do cieľa sa takmer nedalo dostať. Nedeľa bola najvydarenejšia, i keď už chýbalo viac síl. Pre mňa je každá jedna medaila cenná, mám ich dosť, veľmi si každú vážim. Dosiaľ mám na konte dve zlaté na MS a z Európy vo všetkých možných kategóriách hádam dvanásť."

Donovaly na jednej strane Romana Reistettera inšpirovali, na druhej dopadali aj na psychiku. "Bolo to doma, všetci známi sa o mňa zaujímali, povzbudzovali, naozaj nervy. Som z Banskej Bystrice, bol som stredoobodom na očiach, ľahšie je to v cudzine, preto je toto striebro pre mňa veľmi cenné."