Zuzulovej príbeh: "Boli to hrozné bolesti, ale mohlo byť i horšie."

Zuzulová v Levi piata

Tvrdý pád ráno pred pretekmi, nepríjemné zranenia, vnútorný hamletovský boj (súťažiť či nesúťažiť) a napokon 5. miesto v úvodnom slalome Svetového pohára vo fínskom Levi. Rovnajúce sa morálnemu víťazstvu. "Ráno som išla na rozjazdenie a vo štvrtej bráne som chytila špicara," začala svoje rozprávanie  Zuzulová. Ako na potvoru práve v tomto úseku bola ochranná sieť zhruba meter od vyjazdenej stopy: "Vpálila som do toho rovnými nohami a lyže mi zostali nejako v sieti, ani neviem ako sa to zomlelo. Bola som úplne v šoku. Spadla som na bok, udrela som si hlavu, vyrazilo mi dych. Nič som nevidela... Bol to hrozný pocit." Keď Veroniku prvotne vzkriesili, začala si uvedomovať bolesti a na hoteli sa jej preto okamžite ujal jej dvorný fyzioterapeut Jozef Kunyi. "Jožko sa mi to snažil rozmasírovať, lebo som tuhla a ani chodiť som nemohla."

Zuzulová išla do prvého kola prakticky bez rozjazdenia. Šťastím pre ňu bol aj fakt, že tamojší kopec, mimochodom v jej vnímaní veľmi neobľúbený, sa nezačína strminou. V otvorených bránkach v prvej polovice trate stačilo držať rytmus a ťažiť z dobrej techniky. A práca nôh v momentálnom svete slalomu je aj podľa trénerov súperiacich tímov doménou slovenskej zjazdárky. "Bola som odhodlaná zvládnuť ten slalom za každú cenu, aj keby som mala získať iba jeden bod. Na rovine sa to dalo, ale potom na strmom to strašne bolelo. Čo brána, to strašný pocit, dobre, že som nekričala od bolesti. Pred druhou jazdou som sa snažila na tieto veci zabudnúť a napokon sa mi podaril takýto výsledok."

V točivých disciplínach sa pády, pred ktorými lyžiar stratí kontrolu, končia veľmi často zranením kolena. Aj Zuzulová priznáva, že mala za sobotňajších okolností aj kus šťastia: "Chvalabohu, že sa mi nestalo nič horšie. Lebo veru stať sa mohlo..." A aj keď sa nestalo, pomliaždeniny, bolesť hlavy a celkový otras tvorili dostatočnú mozaiku dôvodov, pre ktoré ostatní členovia malého slovenského tímu nechceli svoju hviezdu príliš zaťažovať náročnou súťažou. Veronika však tvrdí, že až tak dlho ich presviedčať o svojom odvážnom pláne nemusela. "Dali napokon na môj pocit, Dôležité bolo ako sa ja cítim. Vedela som, na čom som a oni to za mňa odjazdiť nemôžu. Samozrejme, že keby to bolo niečo vážnejšie, tak by som do toho nešla." Vyšlo to parádne, veď šéf minitímu, Zuzulovej otec a tréner málokedy vyrukuje so superlatívom, aký stihol tesne po súťaži vysúkať, je to fantázia.

Profesionálne poistená Zuzulová je už v Amerike, pribudol boľavý krk

Keď sa ráno zobudím, bude to asi veľmi zlé - to boli slová Veroniky Zuzulovej s výhľadom jej najbližších dní po doráňanej sobote. Slovenskej lyžiarke nebolo zaťažko vyhlásiť túto krutú prognózu, zjazdársky chlebík je tvrdý a ona sa musela ním už viackrát v podobných situáciách prehrýzť. Nepríjemne narazený bok a udretá hlava po páde pred prvým slalomom sezóny Svetového pohára boli jasnými diagnózami. 

A mala pravdu. Zuzulovej minitím po prílete z Fínska do Ameriky nehlásil nič veselé: "Pomliaždeniny bolia čoraz viac, teraz sa do toho pridáva aj krk, čo situáciu ešte komplikuje. Ale dúfame, že náš fyzioterapeut Jožko Kunyi to dá rýchlo do poriadku." Dlhý let spoza Severného polárneho kruhu naprieč Atlantikom do severnej Ameriky pretrpela s tabletkami. A v podstate je rada, že šla rovno za oceán. "Keď sedím, tak to až tak strašne nebolí. Aspoň to mám za sebou, asi by bolo horšie, keby som bývala šla najprv domov a potom o pár dní do Ameriky. Teraz si radšej pár dní oddýchnem, kým to neprestane bolieť."
     

Veronika dúfa, že si na tri týždne zbalila všetko podstatné. Skôr sa obávala, či niečo nezabudla na hoteli vo Fínsku: "V priebehu pätnástich minút som sa musela zbaliť a hneď nato som sedela v kamióne, ktorý nás bral na letisko. Bolo to strašne narýchlo." V sobotu z Levi do Helsínk, v nedeľu do zámoria, v ktorom sa najprv predstaví cez víkend 29. a 30. novembra v obrovskom a špeciálnom slalome. Aspen pred dvoma rokmi odštartoval jej svetovo unikátnu sériu, ktorá sa ťahá doteraz. V americkom stredisku skončila síce vtedy až na 17. mieste, ale dokončila aj všetkých nasledujúcich 17 slalomov SP, pričom všetky v prvej desiatke. Vlani bola v Aspene na 6. priečke, predtým tam vypadla a v roku 2004 slávila na to obdobie skvelé 8. a 12. miesto, v roku 2002 sa ako mladučká pretekárka vo svojom 15. veľkom slalome  nekvalifikovala do 2. kola. Ale teraz ako rutinérka 8 sezón už príliš neoznačuje obľúbené či neobľúbené profily, s výnimkou toho v Levi, kde napriek všetkým nepriaznivým okolnostiam skončila v úvodnom slalome zimy piata: "Tento kopec som nikdy nemala rada, je dosť špecifický. Potvrdili to aj stupne víťaziek, úspešné boli pretekárky, ktorým sa v Levi stále darí. Myslím, že to nemám zle rozbehnuté, ešte sa potrebujem rozpretekať. Myslím si, že tú formu ozaj mám."

Pre Zuzulovú je dôležitý aj fakt, že do Ameriky odletela s významnou poistkou. Spoločnosť GrECo International jej zmanažovala profesionálnu zmluvu na krytie výpadku príjmu v súvislosti s úrazom a chorobou, ktorú uzavrela v piatok. Podobné poistky, aj keď na vyššie sumy, majú aj rakúske zjazdárske hviezdy.