Matej Tóth nedopoval. Posudok vyvrátil nezrovnalosti v jeho biologickom pase

BRATISLAVA / Podozrenie z dopingu prišlo v momente, keď bol Matej Tóth na vrchole svoje športovej kariéry a práve sa chystal obhájiť titul majstra sveta v Londýne. Dostal však dištanc a prišiel o šancu získať opäť majstrovský titul.

Zlato získal pred dvoma rokmi na Majstrovstvách v Pekingu v chôdzi na 50 kilometrov. Potom, v auguste 2016 prišlo zlato na olympiáde v Riu de Janeiro a Mateja Tótha vyhlásili za Najlepšieho športovca Slovenska za rok 2016.

A potom prišla tvrdá rana a šok pre Mateja Tótha i všetkých jeho fanúšikov. V júli 2017 preletela médiami správa o tom, že Medzinárodná asociácia atletických federácií upozornila na štatistické odchýlky v Tóthovom biologickom pase a požiadala ho o vysvetlenie. Vtedy mu aj pozastavili činnosť.

V auguste 2017 na Majstrovstvách sveta v atletike v Londýne neštartoval. Namiesto toho ho vypočúvala disciplinárna komisia Slovenského atletického zväzu.

No a dnes prišla skvelá správa. Že disciplinárna komisia Slovenského atletického zväzu jednomyseľne rozhodla, že nedošlo k porušeniu antidopingových pravidiel a zrušila zastavenie činnosti Mateja Tótha.

Prečítajte si tiež

Matej Tóth si môže nateraz vydýchnuť. Atletická disciplinárka ho jednohlasne očistila

​Jedným z autorov posudku Mateja Tótha, bol aj Robert Mistrík. "Existujú dva typy dopingu. Jeden je použitie zakázaných farmaceutických látok, ktoré nemajú v tele čo hľadať, ako napríklad anabolické steroidy, betablokátory či rôzne stimulanty. Detekcia je pomerne jednoduchá, moderné analytické metódy to vedia presne zistiť. Aj rozhodnutie je jednoznačné. Iné je to pri krvnom dopingu, z ktorého bol Matej podozrivý. Tam sa sledujú hladiny telu vlastných látok, ktoré normálne v organizme máme a podieľajú sa na dôležitých biochemických procesoch, preto je tam tá detekcia komplikovaná," vysvetľoval v relácii Noviny o 17-tej doktor Robert Mistrík. 

​

U slovenského olympionika bolo jediné vybočenie z parametrov, v hladine hemoglobínu. "Hladina bola nižšia, ako určoval interval, ktorý sa vypočítava matematickými algoritmami a to v podstate spustilo celú túto kauzu." 

Na meranie týchto látok v tele športovca vplýva mnoho faktorov. "Vzorky sa vždy analyzujú v dvoch nezávislých laboratóriách. V biologickom pase sa analyzuje len v jednom laboratóriu, neviem prečo. Už to je podozrivé," priznáva Mistrík a pokračuje.

"V organizme nám prebiehajú nejaké procesy, ktoré sa menia. Podobne je to s hemoglobínom. Jeho koncentrácia počas dňa kolíše, ráno je najvyššia a večer je najnižšia. U Mateja boli tieto vzorky odoberané hala-bala, pred jedlom, po jedle. Nevieme, prečo sa nedodržiavajú štandardné podmienky. Vo vedeckej literatúre sme našli, že demonštrovali krvný doping v prípadoch, keď tie hodnoty prekročili sedem z ôsmych prípadov. U Mateja to bolo jedenkrát za sedem rokov v 24 vzorkách," čuduje sa Mistrík, podľa ktorého vplýval na tieto zmeny aj fakt, že Matej bol zranený a netrénoval a hladina hemoglobínu sa mu menila.

"Bolo dokázané, že aj niektoré lieky, ktoré bral proti zápalu, tiež ovplyvňujú hemoglobín. Aj ožarovanie toho miesta, v ktorom bol zranený, spôsobuje pokles hemoglobínu. Tu sa zhrnulo viacero faktorov a výsledok bol ten, že bol podozrivý z krvného dopingu," doplnil doktor Robert Mistrík.