Čo bude so slovenským hokejom? Naše legendy v tom majú jasno
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Posledné roky sme počas majstrovstiev sveta v hokeji často prepočítavali naše šance a neraz sa spoliehali na pomoc iných tímov. No v bojoch o štvrťfinále. Tento rok je to však oveľa ťažšia matematika. Slovensko sa totiž po 22 rokoch ocitlo na hranici vypadnutia z A kategórie.
"Ja si myslím, že to nebola facka. Ale to bolo len také pohladkanie. Pre mňa sú hrdinovia tí, ktorí v tomto období a v takejto situácii boli vôbec ochotní reprezentovať Slovensko. A pred nimi si ja dávam klobú dole, pred tými chlapcami," vyhlásil Golonka.
"Bohužiaľ, je to krutá realita slovenského hokeja, mnohí to tak cítia no málokto o tom hovorí. Je už najvyšší čas s tým niečo urobiť, lebo toto bolo také zrejme posledné memento," priznáva bývalý reprezentant René Pucher.
Dánom, od ktorých bol v pondelok slovenský hokej závislí, sa dýchalo voľnejšie. Nehrozilo im vypadnutie, keďže na budúci rok organizujú šampionát. A tak ostávalo veriť, že im - narozdiel od Slovákov - zahrajú ich hymnu, najlepšie po víťazstve v riadnom hracom čase.
Dánski hokejisti zrejme ešte nikdy nemali toľko fanúšikov v našich končinách ako dnes. Čo i len zisk jedného bodu v súboji s Talianmi by na Slovensku vyvolal výdych. Dáni napokon vyhrali za tri body, čo znamená, že slovenský hokej zostal medzi elitou.
Vydýchli sme si
"Musím priznať, že som si vydýchol. To, čo sa udialo na majstrovstvách sveta by malo byť veľkým impulzom k tomu, aby sme sa skutočne začali zaoberať tým, ako začať rozvíjať slovenský hokej. A aby sme sa výrazne posunuli k tomu, aby sme takéto chvíle v budúcnosti nemuseli zažívať," priznáva Martin Kohút, prezident SZĽH.
"Chválabohu, že sme tam zostali. Teraz sa musíme pozrieť dopredu, čo urobíme preto, aby sme v roku 2019 urobili dobré výsledky a hlavne, aby sme urobili radosť našim fanúšikom," myslí si Golonka.
Ako to však bude ďalej? Je jasné, že to bude chcieť viac roboty než na kostole. Systematická práca smerom k úspechu potrvá dlhšie než jednu, dve či tri sezóny. Či príde hokejová generácia, ktorá k zlatu, dvom striebram a bronzu zo svetových šampionátov pridá ďalšiu medailu, tak vyznieva až neprístojne.
"Myslím, že to bude oveľa ťažšia misia, ako tomu bolo v minulosti. Už to ide pomaličky do toho sci-fi, ale zázraky sa dejú," dodáva Ján Lašák.