Vladislav Treťjak pre JOJku: Rozkazy už na Ovečkina neplatia!

Hokejové Rusko je po svetovom šampionáte v šoku. Hnevá sa a smúti.

Bykovov tím sa z neúspešnej bratislavskej misie vrátil domov so sklonenou  hlavou,  bez medaily na krku! A na to v krajine, ktorú v neslávnych socialistických časoch politici s falošným obdivom a obyčajní ľudia s úškrnom, nazývali ako - krajinu,  kde zajtra znamená už včera -  neboli a stále nie sú zvyknutí. Aj v milovanom hokeji chceli byť totiž pred svetom stále minimálne o krok vpred!

Ruskí „boleľščiki“ prežívajú rovnaké sklamanie ako pred piatimi rokmi v lotyšskej Rige. Aj vtedy sa hokejisti „zbornej komandy“  medailovým oslavám súperov iba smutne prizerali. O nezdare Rusov na 75. majstrovstvách sveta sme sa pozhovárali so šéfom ich výpravy a zároveň prezidentom ruskej hokejovej federácie Vladislavom  Treťjakom.

„Všetky zápasy, ktoré sme tu odohrali boli pre nás veľmi náročné! Žiaľ, naši fanúšikovia majú zakorenenú predstavu, že ruský tím musí všetkých s ľahkosťou zdolávať! Aj vlani, po šampionáte v Nemecku nás po zisku striebra kritizovali, že sme zlato prenechali Čechom...“, hovorí dnes už 59- ročný bývalý vynikajúci hokejový brankár Sovietskeho zväzu Vladislav Treťjak.

- Počas „zlatej éry“ sovietskeho hokeja však na to vaši fanúšikovia naozaj neboli zvyknutí. Veď v rozmedzí rokov 1963 – 90 ste získali 20 titulov majstra sveta!

„Jediným vážnym súperom bolo vtedy pre nás Československo. Švédi a Fíni nás veľmi netrápili a takých Nemcov sme úplne v pohode zdolávali. Ostatní nemali žiadnu šancu... Od tých čias sa ale hokej zmenil. Dnes sú tu silní Nemci,  Švajčiari, Slováci i Slovinci a poriadne povyrástli aj Dáni, či Nóri! Aj súboje na tomto šampionáte ukázali, že každý z týchto tímov sa môže postarať o senzáciu.“

- Teraz síce nemáte v tíme Larionova, Makarova, Krutova, no v Bratislave sa v ruských dresoch predstavili aj dve veľké hviezdy  NHL . Iľja Kovaľčuk sa však strelecky výraznejšie presadil až v boji o bronz a Alexander Ovečkin  bol gólovo nulový.

„Známkovať ich výkony mne neprináleží, to je v kompetencii trénerov. Ja sa im musím a chcem poďakovať za to, že prišli a svojou účasťou podporili náš tím. Aj keď fanúšikovia zrejme od nich očakávali viac.“

- V hľadisku sme počas zápasov videli aj legendárneho trénera Viktora Tichonova. A napriek tomu že ruskí  hokejisti na ľade neoslnili,  do kamery sa vždy usmieval.

„To preto, že už nemá mužstvo! A zodpovednosť...(smiech). On však hokej miluje a hoci má už osemdesiat rokov stále pracuje v štruktúrach CSKA. V Rusku si ho veľmi vážia, pretože našu krajinu ako pokračovateľ veľkých trénerov Černyševa a Tarasova priviedol k mnohým majstrovským titulom a triumfom.“

- S úsmevom na tvári sme ho však nespoznávali. Na lavičke zbornej komandy ZSSR sa pred desiatkami rokov tváril prísne a chladne. Hovorilo sa o ňom, že je to tvrdý tréner a hokejový diktátor!

„Zrejme mal takú povesť...(úsmev), pretože aj počas návštevy u priateľov v Kanade som bol svedkom rodinnej hádky, pri ktorej sa tá žena otočila smerom ku mne a s hnevom na manželovu adresu cez zuby precedila: „ Pozri sa na neho, už je ako ten váš Tichonov!...“(smiech) Faktom ale je,  že v tých časoch mal tréner úplne iné postavenie. Ovplyvňoval nielen hru a platy hráčov, ale aj ich životné a rodinné podmienky.“

- Navyše takmer všetci hráči boli sústredení v moskovskom vojenskom klube CSKA.

„Teraz musí byť tréner oveľa väčší diplomat! Nemôže nikoho nútiť, ani mu dať rozkazom, aby prišiel reprezentovať! Treba si uvedomiť, že hráči z NHL mohli dovolenkovať kdesi na Miami,  či po náročnej sezóne oddychovať v kúpeľoch. No oni prišli na svetový šampionát tímu pomôcť a to si treba vážiť. Aj keď sa to tentoraz pre náš tím úspechom neskončilo!“