Vladislav Treťjak: Bola to trúfalosť hodná zápisu do Guinessovej knihy!

Parádny gólový zásah, ktorým Mikael Granlund nadchol na svetovom šampionáte v Bratislave hokejových fajnšmekrov očaril aj šéfa ruskej výpravy Vladislava Treťjaka. Očaril, aj keď nepotešil... Práve nim totiž Fíni Rusov najskôr šokovali a potom bez problémov zdolali!

Bývalého vynikajúceho brankára „zbornej komandy“ Sovietskeho zväzu 59-ročného Vladislava Treťjaka už semifinálové zlyhanie ruských hokejistov prebolelo. V reprezentatívnych priestoroch prezidentského apartmánu luxusného bratislavského hotela Kempinski zo seba striasol zápasový stres a v uvoľnenej atmosfére nám poskytol exkluzívny rozhovor. Rozprávali sme sa s nim aj o parádnom góle 19- ročného fínskeho mladíka Mikaela Granlunda, ktorý sa stal jedným z katov ruského tímu...

- Parádny gól Granlunda dostal rôzne prívlastky – geniálny, vtipný, drzý... Ako by ste ho pomenovali vy?

„Myslím si, že keby ste ho vyzvali, aby to zopakoval, zo sto pokusov sa mu to nepodarí už ani raz, že to už tak netrafí. Bol to ale skutočne výnimočný moment, ktorý vojde do histórie svetového hokeja! Ten fínsky mladík sa takýmto kurióznym gólom vlastne do nej podpísal. Ja som hral hokej dvadsať rokov, z toho pätnásť na profesionálnej úrovni, no takéto góly som ešte nikdy nevidel...“

- Ani na tréningoch, či v exhibičných zápasoch?

„Na tréningoch samozrejme hráči skúšajú takéto finty, že si puk prehodia a potom ho napália do bránky. Urobiť ale čosi podobné v hre, v dôležitom zápase - to je odvaha, ktorá si skutočne zaslúži zápis do Guinessovej knihy! Len mi je ľúto, že takýto gól strelil ten hráč nášmu tímu... “

- Trúfnuť si na takýto huncútsky kúsok v semifinále majstrovstiev sveta - v tom musí byť aj patričná dávka zdravej drzosti, či herného majstrovstva iba devätnásťročného fínskeho mladíka, nemyslíte?

„Myslím si, že to tak ani nechcel urobiť, že to prišlo spontánne. Stále nechápem, ako sa mu to mohlo podariť! Ako ho mohlo vôbec napadnúť čosi také vyparatiť... Myslím si, že v tom jeho góle bol aj kus náhody, i keď predtým sa už o čosi podobné určite pokúšal.“

- Vy, ako bývalý vynikajúci a celým hokejovým svetom vysoko uznávaný brankár, zrejme viete ako sa dalo takémuto gólu zabrániť. Prezraďte teda recept!

„ Bolo treba zostať stáť, neposadiť sa, a puk by trafil nášho brankára do ramena. Ja by som určite zostal na nohách, ja som nikdy v takýchto prípadoch nepadal na ľad! Teraz však všetci hokejoví brankári idú do kolien...Ešte raz hovorím, zostal by som stáť, zmenšil by som strelecký uhol, vykryl horný roh bránky a nebol by žiadny problém! A či náš brankár urobil chybu? Tvrdiť to nemožno, no v princípe platí, že každá strela sa dá zlikvidovať a každá strela sa dá pustiť... Ale naozaj sa to posudzuje ťažko. Možno keby zostal brankár stáť, tak mu to ten hráč „šupne“ medzi nohy... Ja by som si ale vybral ten svoj variant. Nikdy som si na ľad zbytočne nesadal! Teraz to však takto robia všetci brankári. Keď ich ohrozuje útočník spoza bránky tak idú do kolien. Je to dobré v tom, že spodný priestor majú perfektne vykrytý a prekonať ich strelou nad rameno je ťažké, takže sú menej zraniteľní! V tomto prípade to, žiaľ, útočníkovi vyšlo...“