Šatan s prsteňom a Stanley Cupom nad hlavou

Prsteň je na ruke prvej slovenskej hviezdy, Šatan a spol. pokorili megasilu

Ani Šatan nemal v tejto sezóne na ružiach ustlané. Lenže kým jeho traja predchodcovia fungovali vo svojich tímoch na hranici dvojcestných zmlúv a prechodov z prvého tímu na farmu, medailový kapitán slovenskej reprezentácie posilnil v lete Pittsburgh ako solídne jagavý rutinér NHL. A dlho aj hral na krídle elitného útoku Sidneyho Crosbyho, no marcová uzávierka transakcií NHL s krutou pečaťou platového stropu ho pre príliš vysoký plat (3,5 milióna dolárov ročne) odvrhla na farmu. Iný by sa na jeho mieste urazil...

Lenže Šatan s pokorou prijal poníženie, značne vyplývajúce z poslednej kolektívnej dohody NHL. S klubom rokoval a vyjasnili si situáciu, v ktorej Pens potrebovali v bojoch o play off oživiť chémiu tímu a jediným reálnym zdrojom bol Slovákov platový priestor. V play off sa už vrátil do základnej zostavy, dal dôležitý gól, pridal 5 asistencií a porobil kus inej tvorivej i čiernej roboty. Tréneri ho nevyťažovali práve najviac, ale paradoxne sa dostával na ľad v záverečných minútach, či už mužstvo bránilo vedenie, alebo útočilo v snahe o vyrovnanie.

Takže vlastne žiadny paradox. Šatan je pojem, a preto aj Stanleyho pohár zdvihol ako štvrtý v hierarchii tímu. Svoj prvý pocit celosezónneho triumfu mal po 14 rokoch v NHL. Raz už naň siahal ako jasná hviezda Buffala v roku 1999, vtedy by mu prsteň pristal zrejme viac. Ale pocitovo je tento triumf sladší, získal ho za kombináciu umenia, vytrvalosti a pokory. Teda za súbeh vlastností, ktoré ho zdobili počas celej oslnivej kariéry. A vôbec nie je podstatné, koľko z ktorého faktoru tam bolo.

Šatanov prvopocit v kabíne Pittsburghu prevažoval, drvivá väčšina tímu sa z najstaršej trofeje na severoamerickom kontinente tešila prvýkrát. Sú len výnimky, Američan Bill Guerin má v historickom ponímaní podobne ako Slovák číslo 14, toľko rokov ho delí od zisku prvého prsteňa s New Jersey (1995). S rovnakým tímom, ale v roku 2000 sa tešil Čech Petr Sýkora, ktorý vo finále dostal príležitosť (na úkor Šatana) v jedinom zápase. Ukrajinec Ruslan Fedotenko sa tešil v roku 2004 s Tampou Bay, Kanaďan s ázijskými koreňmi Craig Adams o dva roky neskôr s Carolinou, "čistý" Kanaďan Chris Kunitz v roku 2007 s Anaheimom. Skromná, ale krásna multinárodná ekipa...

To v kabíne Detroitu tiekli slzy megahviezdne ocenených veteránov a poloveteránov. Detroit síce naďalej zostáva najúspešnejšou dynastiou NHL prelomu tisícročí, ale v dvoch dakádach mu po New Jersey dýcha na chrbát práve Pittsburgh s titulmi z rokov 1991, 92 a teraz. Red Wings dominovali (okrem starej éry) štyrikrát (1997, 98, 2002 a 2008) a až do tohto víkendu nepoznali pocit finálového stroskotania, aké zažili ich predchodcovia naposledy v roku 1995.

Detroit a Pittsburgh majú veľa spoločného, je to najmä technický, tvorivý a ofenzívny hokej, ako i slabosť pre hokejistov zo starého kontinentu. Na začiatku tisícročia pôsobila v NHL unikátna európska enkláva Pens, keď "tučniaci" stabilne nasadzovali desať až jedenásť Čechov. Tento tím okolo Jaromíra Jágra sa však v play off výraznejšie nepresadil. Európska a najmä švédska skupina v Detroite je ale skutočný unikát a nič na tom nemení ani čerstvá finálová prehra. Na poste kapitána vymenil v roku 2006 ikonu červených krídiel Stevea Yzermana Nicklas Lidström, dnes už štyrmi prsteňmi ozdobený charizmatický predstaviteľ školy Tre Kronor. Zo švédskej gardy Detroitu si Stanleyho pohár vlani prvýkrát poťažkali Henrik Zetterberg, Niklas Kronwall, Andreas Lilja, Johan Franzen, Mikael Samuelsson a štvrtýkrát Tomas Holmström.        

V Detroite pracovali a pracujú trochu iným systémom, ako to je zvykom v ostatných organizáciách NHL. To je však vzhľadom na väčšie finančné zázemie "hokejového mesta" prirodzené. V tíme mali jediného hokejistu z prvého kola uplynulých desiatich vstupných draftov a je ním švédsky obranca Niklas Kronwall z roku 2000. Európsky skaut Hakan Andersson mal možnosť viac vo svojich prognózach riskovať a svoj nos na talenty postupne dokazoval úplne jednoznačne - Pavel Dacjuk (171. výber 1998), Henrik Zetterberg (210. v 1999), Johan Franzen (97. v 2004)... To sú len tri veľké mená z dna draftových orgií. Menoslov ďalších užitočných a talentovaných hokejistov môže pokračovať od v súčasnosti zraneného Slováka Tomáša Kopeckého (38. v 2000), Čecha Jiřího Hudlera (58. v 2002), či Fína Valtteriho Filppulu (95. v 2002). Detroit mal pred finále vo svojich aktívnych radoch klub 7 multidržiteľov prsteňov NHL - brankár Osgood, obrancovia Lidström, Rafalski, útočníci Draper, Maltby, Dacjuk a Holmström. K tomu ďalších 10 šampiónov z vlaňajška. Nepomohlo, v rozhodujúcom siedmom zápase ani takáto kvalita a rutina nestačila na dravú mladosť a kvalitnú hokejovú chémiu tučniakov. Aj preto brankár Chris Osgood zámorským reportérom roztrpčene hlásil: "Som sklamaný. Nebudem si tu vymýšľať výhovorky, proste boli lepší, vyhrali a to je všetko. No viem, čo všetko sme spravili, aby sme sa dostali až sem a na to som nesmierne hrdý. Vlani sme zvíťazili my, tento rok nám to vrátili."