Kauzy hokejistov pred MS: Zedník sa vrátil, ale...

Trvá to už roky, ale aj 12 dní pred začiatkom majstrovstiev sveta sa slovenská reprezentácia opäť trápi so svojou najväčšou slabinou - komunikáciou.

KAUZA BUDAJ

Ťažko kritizovať koncept našej hokejovej reprezentácie, aby v tíme na MS boli dvaja skúsení brankári a doplní ich tretí talentovaný, ktorý do diania na šampionáte nezasiahne inak, ako iba počas tréningov. Preto ani nekritizujeme voľbu tria Jaroslav Halák, Ján Lašák, Július Hudáček (hoci definitíva v prípade Hudáčka ešte nepadla). Správnosť tejto voľby potvrdí, alebo vyvráti, až samotný šampionát, a tak to bude aj v prípade ďalších hráčov.

Kritiku si však zaslúži spôsob komunikácie s Petrom Budajom. Ešte pred dvoma týždňami mu generálny manažér slovenskej reprezentácie Peter Bondra potvrdil, že s ním do mužstva počítajú. Budaj si vybavoval letenku na Slovensko, tešil sa na mužstvo a odrazu dostal informáciu, že miesto v tíme sa pre neho nenašlo. Ešteže je Budaj natoľko veľkorysý, že sa neurazil, ale pocit sklamania a nepochopenia sa v ňom samozrejme zakorenil. A do budúcnosti môže nad Budajovou reprezentačnou kariérou visieť otáznik, lebo u nás sa príliš nenosí, aby sa hráčovi niekto ospravedlnil za to, že z neho robí hlupáka.

KAUZA TATAR

Určite najväčší lapsus generálneho manažéra Petra Bondru. Už v januári nemalo vedenie Detroitu Red Wings žiadne námietky, aby talentovaný útočník reprezentoval Slovensko na MS, ak s farmou Grand Rapids nepostúpia do play off v AHL. Tatar po sezóne dostal termín mítingu s vedením klubu a na ňom chcel oznámiť, či odcestuje do prípravného kempu reprezentácie, alebo nie. Rozhodnutie slovenského tímu mal oznámiť Peter Bondra, ale cez vypnutý telefón sa to jednoducho nedá.

Tréner Glen Hanlon reaguje, že na Tatara sa teší, ale o dva dni neskôr Bondra šokuje vyhlásením - Tatar nám nezapadá do koncepcie tímu. Myslieť si o tom môžeme všeličo, ale opäť je to jasný dôkaz zlyhania komunikacie. Medzi Bondrom a Detroitom, medzi Bondrom a Tatarom a medzi Bondrom a Hanlonom. Tatar sa teda pripojil k prvému tímu Detroitu a hoci pokojne mohol a hlavne chcel zabojovať o miesto v reprezentácii (aj na poste stredného útočníka, ktorých máme nedostatok), namiesto toho bude iba trénovať a čakať, či sa "červeným krídlam" nezrania hráči, aby mohol prípadne naskočiť do play off. Našťastie aj Tatar, napriek mladému veku, je vyzretou ľudskou osobnosťou, čo dokazuje aj jeho reakcia na celú situáciu.

STANOVISKO TOMÁŠA TATARA

Hokej je kolektívna hra a prevažne vyhrávajú tímy, ktoré sú vhodne poskladané z rôznych typov hráčov. Poskladať mužstvo je plne v kompetencii vedenia tímu. Nikdy som sa neurazil a ani sa urážať nebudem, keď ma tréner nezaradí do zostavy - či už na klubovej, alebo reprezentačnej úrovni. Som v prvom rade tímovým hráčom a tímu budem vždy úprimne držať palce a želať len to najlepšie.
Na Slovensku momentálne "zúri" hokejová horúčka. Mali by sme sa všetci spoločne spojiť pre hokej a nie riešiť rôzne žabomyšie vojny.  Ľudia, ktorí sa pohybujú v hokejovom prostredí vedia, že v zámorí je bežné, že po skončení sezóny prebiehajú mítingy medzi hráčom a vedením klubu. Mal som určený termín s generálnym manažérom Grand Rapids a bol som upozornený, aby som do stretnutia vedel stanovisko, či sa pripájam k reprezentačnému výberu. V opačnom prípade sa pripojím k prvému tímu. Preto som potreboval vedieť stanovisko zo Slovenska, ktoré v tej chvíli bolo negatívne.
Nikdy som neriešil, či mám, alebo nemám niekde isté miesto. Som mladý a som vždy pripravený o  miesto zabojovať. Ak nebude šanca teraz, verím, že šanca príde v budúcnosti. Je to hokejový život a na urážanie tu nie je absolútne žiadny priestor.

KAUZA ZEDNÍK

Odchod a následný návrat do reprezentácie rozdelil fanúšikov na dva tábory. Jeden za všetko viní Hanlona, jeho kanadskú náturu a údajnú neschopnosť pochopiť slovenskú mentalitu. Druhý zasa kritzuje Zedníka, že sa správa detinsky, unáhlene, ako hviezda (hoci v tejto sezóne len slabo blikal a nežiaril). Tentokrát zlyhala komunikácia Zedník verzus Hanlon, hoci v tomto prípade je vina viac na strane hráča. Profesionálne správanie sa vyzerá totiž inak, ako tresnúť dverami, zbaliť sa a vypnúť si telefón len preto, že tréner má iné predstavy ako hráč.

Návrat Zedníka do reprezentácie má význam iba v jedinom prípade - ak Zedník potlačí svoje ego a bez výnimky sa podriadi potrebám mužstva, ktoré sa počas šampionátu môžu meniť. Navyše musí zvládnuť veľký tlak, nepríjemný bič, ktorý si uplietol na seba sám. Teraz bude pod drobnohľadom médií a fanúšikov ešte viac. A Zedník musí najmä zabojovať o miestenku na MS, ktorú by vzhľadom na svoju poslednú sezónu vôbec nemal mať istú.