Tománek: Niečo nám chýbalo! Handzuš sa rozhodne v lete

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BANSKÁ BYSTRICA / Hokejisti Banskej Bystrice po roku opäť nedokázali v najvyššej súťaži zdvihnúť nad hlavy majstrovskú trofej.

Po vlaňajšom striebornom úspechu im medaily rovnakého lesku zavesili na krk aj tento rok. Tentoraz nepokorili Nitru a po šiestich finálových zápasoch (konečný stav série 2:4) odchádzali z vlastného ľadu veľmi sklamaní a smutní. Najviac to bolo badať na skúsenom 39-ročnom útočníkovi Michalovi Handzušovi. Tretíkrát v kariére neuspel vo finále domácej súťaže, jedenkrát so Zvolenom a dvakrát s Banskou Bystricou. Po zisku Stanley Cupu v NHL si na slovenský najcennejší pohár, tentoraz už pod menom Vladimíra Dzurillu, ešte nesiahol.

"Je to smutné. A je jedno, či je to prvý, druhý alebo tretíkrát, vždy je to smutné,“ povedal po neúspešnom piatkovom zápase s Nitrou Handzuš a pokračoval: "Je mi ľúto, že som sklamal fanúšikov. Mal som dať dva góly v nájazdoch, nie jeden a boli by sme v siedmom zápase. Z tohto pohľadu to beriem veľmi na seba. Veril som, že dám v desiatej sérii gól, ale znova som nedal. Na tesnosti sa nehrá, i keď to bola žŕdka. Mohli sme zápas rozhodnúť skôr.“

Rodák spod Urpína pod emóciami nechcel vydať vyhlásenie, ako to bude s jeho ďalšou hráčskou kariérou. "V lete uvidím ako na tom budem, teda keď zhodnotím sezónu i svoje telo. Vtedy sa rozhodnem,“ dodal Handzuš.

Sklamanie na trénerskej lavičke prežíval niekdajší spoluhráč Michala Handzuša Vladimír Országh. Ten rovnako počas výluky v NHL v roku 2005 získal so Zvolenom striebornú medailu, pričom o zlato prišiel v rozhodujúcom siedmom zápase práve pod Pustým hradom. Teraz ako tréner neuspel opäť pri Hrone, v rodnej Banskej Bystrici. "Ako hráča ma to doteraz mrzí, keď sme vtedy prehrali siedmy zápas doma. Momentálne v pozícii trénera je to veľmi frustrujúce. Navyše doma, keď vidíte, ako vám majstrovský sen uniká pomedzi prsty. To, čo sme robili celú sezónu, je zrazu preč. Niekto musí vyhrať a niekto prehrať, no verím, že naše chvíle prídu a znovu sa dostaneme do finále, aj keď to nie je každodenná situácia. Žiaľbohu, teraz to nevyšlo, ale na chlapcov môžem byť hrdý. Odviedli maximum,“ vyjadril sa po neúspešnom šiestom finálovom zápase kouč ´baranov´.

Špecifické finále prežíval aj ďalší banskobystrický útočník Roman Tománek. Slovenskú najvyššiu súťaž začínal hrať práve pod Urpínom. Odtiaľ potom putoval do Nitry, s ktorou získal striebro. Na začiatku aktuálnej sezóny sa rozhodoval, či posilní jeden alebo druhý klub. Rozhodol sa pre Banskú Bystricu, žiaľ, titul mu aj tentoraz unikol - už druhýkrát v kariére. "Som rád, že som dostal šancu v bystrickom mužstve. Otázku, či som urobil dobré rozhodnutie, nepovažujem za náležitú. Po tejto stránke som spokojný. Pocity teraz ani nechcem riešiť. Chceli sme vyhrať, sme sklamaní a smutní, pretože tento tím na to mal. V určitých fázach sme mali zabrať, no nezabrali sme a to nás položilo. Mrzí má najmä piaty zápas v Nitre. Tam sme urobili veľké množstvo chýb. Dať štyri góly u súpera a prehrať je trestuhodná vec. Nič nie je horšie ako prehrať vo finále. Túto sériu sme nezvládli. Ani neviem, či nám chýbalo šťastie, ale niečo nám určite chýbalo na to, aby sme boli úspešní,“ zhodnotil neúspešné finále sklamaný 30-ročný krídelník Tománek.