V dramatickej sérii na Pohroní si šťastena vybrala Bystričanov

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Asi ešte nikdy mužstvo spod Urpína neskloňovalo bohyňu Fortunu tak, ako po štvrťfinálovej sérii play off proti Zvolenu (konečný stav 4:3).

Stáli za ním všetci svätí, niektorí im dopriali, iní nie, podstatná však bola bohyňa šťastnej náhody Fortuna, ktorá nakoniec vztýčila prst a ukázala na vyvolených Bystričanov.

Všetci, od vedenia počnúc, cez trénerov, hráčov a divákov velebili šťastie a aj uznanlivo po nádhernej, napínavej, až infarktovej sérii ocenili úsilie Zvolenčanov. Na sériu sa bude spomínať, no nie dlho, po pár hodinách nahradí 'rytierov' spod Pustého hradu ďalšie klubové synonymum, 'kamzíci spod Tatier', ďalšia veľká výzva pre Bystričanov, ktorí už teraz dosiahli svoj najväčší úspech v pretransformovanej histórii klubu.

"Som šťastný, do tretice všetko dobré, predtým sme vždy vypadli v prvom kole play off," odľahčene rekapituloval tréner Milan Staš. "Postup sa rodil ťažko, zle sme sériu naštartovali, ja som si však stále opakoval zlý začiatok dobrý koniec."

Oslavy postupu strhli každého na staručkom zimnom štadióne. "Som rád, že sme urobili ľuďom radosť a vyvolali ošiaľ, už sa teším na ďalšieho súpera," dodal Milan Staš. "Dúfam, že nás šťastie neopustí, zápasy so Zvolenom boli veľmi tesné, nikto si nemohol byť vopred istý víťazstvom. Treba si zachovať skromnosť, radšej byť pred sériou malý a po nej veľký, nie opačne."

Pred hráčmi klobúk dolu, najmä vo chvíľach, keď ušli hrobárovi z lopaty. "Kto nerobí chyby, asi každý, kto sa snaží, vždy je to o poučení," pochválil svojich Milan Staš. "Náš ďalší súper Poprad sa tiež potrápil so Skalicou, vieme presne čo nás čaká. Ja osobne som zažíval najťažšie chvíle vlani po vypadnutí vo štvrťfinále s Nitrou, teraz bol tiež obrovský tlak verejnosti, uniesli sme ho a konečne sa nám podarilo postúpiť."

Pred rozhodujúcim zápasom si zranil Milan Staš šľachu prostredníka na ruke a aj tento moment by sa mohol spájať s akými signálom, že doma konečne 'barani' vyhrajú. "My máme iné zaklínadlá, prvoradé je však vždy umenie hráčov. Už sme sa viezli na cintorín, no z tento procesie sme ušli. Po víťaznom šiestom zápase vo Zvolene sa otvorila obrovská šanca a ja som si hovoril, vyhráme, veď predsa nie je možné, aby sme toľko zápasov na vlastnom štadióne prehrali."

Aj na živého kominára sa siahlo, Milan Staš mal jeho malú repliku vo vrecku. "Pustili sme ho dole Hronom Zvolenčanom," zasmial sa a týmito slovami zároveň ocenil výkon súpera a zdôraznil šťastie, ktoré sa priklonilo raz na jednu, raz na druhú stranu."

Jozef Škrak síce nenaplnil želanie vedenia HKM Zvolen spájané s postupom, no po expresnom nástupe za Ernesta Bokroša tesne pred play-off určite nesklamal a ak by mu predĺžili zmluvu, asi by sa málokto čudoval. "Trikrát sme doma inkasovali v posledných sekundách zápasu. Séria sa zlomila vo štvrtom zápase a góle do našej siete 19 sekúnd pred koncom. Na hráčov sme však hrdí, podali oduševnený, tímový výkon. Ukázalo sa, že napriek mladosti a menším skúsenostiam, ak do hry vložia srdce, môžu konkurovať každému."

Spravodlivosť by sa mohla skloňovať podľa Jozefa Škraka z rôznych uhlov pohľadu. "Je to relatívny pojem, myslím si však, že sme neboli v sérii slabším mužstvom. Šťastie sa od nás odklonilo doma, treba však aj priznať, že Bystričania mali kvalitnejšie a skúsenejšie mužstvo, my sme zasa s elánom a nadšením nedostatky vyvážili."

Hrdosť je ten správny výraz, ktorý Jozef Škrak pociťuje. "Hráči si zaslúžia maximálny obdiv a sme na nich hrdí. Ak by bol záujem, tak by som rád pri tomto mladom perspektívnom mužstve zostal. Pre mňa osobne to bol tiež najväčší nápor v kariére. Mám za sebou play-offové zápasy v prvej lige, no v extralige to bolo vzhľadom na vyššiu úroveň o niečom inom, oveľa náročnejšom."

Brankár Miroslav Šimonovič nie je Bystričan, no s regiónom vzrástol vďaka play off a aj pôsobeniu v HKM Zvolen. Nadchádzajúci semifinálový súper Poprad pozná ako rodák z tohto mesta a dôverne aj ako odchovanec a jeho extraligový hráč. "Už sa na Poprad teším, mám tam strašne veľa kamarátov aj neprajníkov, je to pre mňa posledný zatiaľ nenaplnený hokejový sen na záver kariéry."

Miroslav Šimovič popísal aj situácii pri obrovskej šanci zvolenského Baláža tesne pred koncom. "Presunul som sa, trafilo ma, inak si nevypracovali v tretej tretine nič, chvalabohu. Banícky záchranársky zákrok, no asi áno. Videl som hráča na druhej strane, prečítal situáciu, je to aj o intuícii, predvídaní. Naša sila bola v nezlomnosti, otočili sme zápasy, keď bolo najhoršie."

Kapitán Bystričanov Michal Hudec dokormidloval svoju loď do semifinálového prístavu. "Teraz si užijeme postup, minulý rok sme neuspeli, preto sme si ďalší krach nepripúšťali. Blízke okolie nám neustále zdôrazňovalo, že musíme a tento nátlak nám dosť zväzoval ruky a nohy. Boli sme akísi ľaknutí, teraz z nás tá strašná zodpovednosť spadla a podľa mňa sa môžeme postarať o veľké veci. Čo najviac si teraz oddýchnuť je prvoradé, a potom hor sa na Poprad." Ak by nedoprialo Bystričanom šťastie plným priehrštím, nebol by ani postup. "Súhlasím, musím priznať, stálo pri nás, a potom nám veľmi pomohol Šimonovič, to bolo rozhodujúce pri našom postupe," zdôraznil Michal Hudec.