Martinčania na víťaznom koni, uzda v rukách Košičanov

Košice vedú v 1/2-fin sérii 3:1 na zápasy

Prečo vyhrali Martinčania 2:1 ľahko zodpovedať. Mali v mužstve nepriepustného brankára Michala Dzubinu, aj zabávač Lukáš Říha odľahčoval napätie, najmä gólom a potom malou divadelnou etudou pri svojom nepremenenom trestnom strieľaní. Občas puk pôsobil ako povrazolezec balancujúci nad priepasťou, poskakoval, nakláňal sa raz na jednu, inokedy na druhú stranu a doprial Martinčanom. Čierne čudo akoby malo svoj rozum a divákom chcelo splatiť daň za celoročnú priazeň.    

Martinský brankár Michal Dzubina dostal vo štvrtom zápase prednosť pred Karolom Križanom a bol to ťah trénera Gregora podobný, ako účinná veľká rošáda v šachovej partii. Skromnosť nadovšetko, aj preto Dzubina chválil hlavne svojich pešiakov. "Bol to výkon celého mužstva, hrali sme uvoľnene a aj to bolo vidieť, bez pozväzovaných rúk. Som strašne rád, že sme sa odvďačili domácemu publiku, vynikajúceho celý rok. Teší nás, že v sérii pokračujeme už s jedným vyhratým zápasom. Asi by nastal veľký smútok, keby sme aspoň v jednom neboli úspešní."

Križan versus Dzubina, z takéhoto spojenia si Dzubina veľkú hlavu nerobí. "Deň predtým tréner pochválil za výkon Karola a hneď povedal, že šancu dostanem v nasledujúcom zápase ja. Som rád, že som sa za dôveru odvďačil. Treba len zdôrazniť, že obrana hrala vynikajúco. Košičanom tentoraz nevychádzalo všetko na čo siahli, aj puky im odskakovali viac a my sme strelili v úvodnej tretine dva góly, v konečnom sumáre rozhodujúce."

Košický ľad je pre Martin zakliaty, no zvesiť hlavy pred výjazdom naň by bolo zbabelé. "Zlomiť nešťastnú sériu sa vynasnažíme aj teraz," dušuje sa Michal Dzubina. "Neboli to zlé zápasy, ktoré sme v Košiciach odohrali a je úplne jedno, či si zahrám ja, alebo Karol Križan. Sme jeden tím, všetci prehrávame a vyhrávame a všetci sa radujeme, či smútime."

Lukáš Říha kropil živou vodou všetkých okolo seba, od hráčov začínajúc, po divákov končiac. "Košice nie sú žiaden béčkový tím, je pravda, že nás v druhej tretine zatlačili, no to vyplynulo z vývinu zápasu," analyzoval priebeh. "Viedli sme o dva góly, napnúť sieť potrebovali aj oni, a to sa im našťastie podarilo až v závere tretej tretiny. Keby ho strelili skôr, naše starosti by narástli."
      Trestné strieľanie, pri dlhočiznom nájazde Říha pobavil aj divákov, napriek riziku, že by ho moli ukameňovať, ak by sa zápas na tomto 'päťhalierniku' zvrtol. "Taký je Lukáš Říha, tak to má byť a ku mne to aj patrí," povedal so šibalským úsmevom. "Som rád, že tréner mi pri nájazde dôveroval, škoda len, že som pri ňom nebol úspešný. Keby Košičania vyrovnali, asi by som si to odskákal. V tej chvíli však bolo pre mňa podstatné niečo urobiť aj pre ľudí, aby sa zabavili, našťastie sa nám tento kúsok nevypomstil."

Taktiku Lukáš Říha nemusel ani príliš popisovať, rukopis Martinčanov bol pri nej čitateľný, vletieť do prvej tretiny a prelomiť gólový hlad. "Každý tím sa tak snaží, doma streliť zo dva rýchle góly, upokojiť sa, hlavne keď hráme my proti Košiciam. Využili sme menšie okienka, skočili do nich a našťastie strelili góly. Konečne sme nad nimi zvíťazili a možno sme naštartovali aj otočku v sérii, i keď takéto tvrdenie vyzerá príliš nafúknuté. V tejto chvíli však môžem sľúbiť, že urobíme všetko v Košiciam, aby sme zlomili nepriaznivú 13-ročnú sériu. A sily, tie sa v semifinále play off vždy nájdu. Keď nemôžete, dvakrát toľko zo seba vyžmýkate, čiže síl máme na rozdávanie."

Autor jediného gólu Košíc Stanislav Gron nesmútil, aj sa usmial, pretože tromfy drží v sérii aj naďalej v rukách jeho mužstvo. "My sme vďační aj za jeden vyhratý zápas a veríme v naše sily, doma si iný výsledok ako víťazný nepripúšťame. Vo štvrtom zápase sme sa ťažšie rozbiehali, podcenenie však neprichádzalo do úvahy, možno sme sa necítili úplne vo svojej koži. Hru sme postupne vyrovnali, iba góly nepadali. Mrzí nás najmä prvá tretina, s jedným gólom by sa lepšie hralo. V závere sme zatlačili, aj vyrovnať mohli, slovíčko keby by sa dalo skloňovať. Stačilo, aby sa puk lepšie odrazil, prešiel cez nohy hráčov, žiaľ, nebolo nám to súdené."

Trénerovi Košičanov Rostislavovi Čadovi chýbal dôraz a agresivita, teda to, čo šľachtilo hlavne v prvej tretine Martinčanov. Aj preto jeho náprotivok Dušan Gregor mohol skladať poklony vo väčšej miere. "Košice majú kvalitné mužstvo, hrajú rovnaký systém doma či vonku a tie vyjadrenia, že Martin hrá zozadu a Košice útočne valcujú, neobstoja. Jednoznačne, obe mužstvá preferujú zabezpečenú obranu, čakajú na chybičku, kto vedie, tak výraznejšie, kto prehráva, musí otvoriť hru a tlačiť sa dopredu, zbrane sú teda jasné."

Nervy v závere k takémuto semifinálovému divadlu neodmysliteľne patria. Dušan Gregor si želá len jedno: "Ja by som chcel, aby si hráči navždy zapamätali zážitky, užili si ich, lebo takéto niečo sa už možno pre mnohých nezopakuje."