Marián Hossa (34) má za sebou rozprávkovú sezónu
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
TRENČÍN / Jednu z najúspešnejších sezón v kariére má za sebou slovenský hokejista Marián Hossa. Jeho Chicago v zámorskej NHL valcovalo jedného súpera za druhým, získalo Prezidentskú trofej pre najlepší tím základnej časti a v play off druhýkrát za posledné štyri roky dobylo slávny Stanleyho pohár.
Hossa sa tak stal prvým Slovákom, ktorý získal dva Stanley Cupy v jednom tíme, keď s Blackhawks triumfoval aj v roku 2010.
"Sezóna bola od začiatku mimoriadne úspešná. V jej úvode sme urobili rekord v počte víťazstiev za sebou, v play off sme zdolali všetkých súperov v Západnej konferencii a nakoniec sme získali aj tú najcennejšiu trofej. Sezóna bola rozprávková, nemala chybu," uviedol 34-ročný útočník na stredajšej tlačovej konferencii v Trenčíne.
Play off dohrával Hossa v zlom zdravotnom stave
V druhom zápase finálovej série proti Bostonu utrpel bolestivé zranenie v oblasti chrbta. "Posunula sa mi platnička. Na ďalší deň som nemohol ani stáť na nohe. Hneď ma zobrali do nemocnice v Bostone, kde som dostal epidurálku, tá však začala pôsobiť až o 4-5 dní neskôr. Noha bola celý čas stŕpnutá, jeden zápas som musel vynechať. Vrátil som sa do zostavy, ale bol to len taký polovičný Hossa. Našťastie, dopadlo to dobre a pohár sme vyhrali," pokračoval skúsený krídelník, ktorému stále hrozí operačný zákrok. "Tesne pred odletom na Slovensko som mal v pondelok ráno pohovor s lekármi, kde sme sa dohodli, že mi dajú druhú epidurálku. Uvidíme, či zaberie. O tri týždne pôjdem do Chicaga na kontrolu. Verím, že sa operácii vyhnem," opísal svoj zdravotný stav. Podobne dohral sezónu so sebazaprením aj jeho spoluhráč z Chicaga, krajan a kamarát Michal Handzuš, ktorý v utorok absolvoval operácie zápästia i kolena.
Po zisku pohára si Hossa užil fantastické majstrovské oslavy
"Do ulíc Chicaga sa prišlo na nás pozrieť približne dva milióny ľudí. Jazda s otvorenými autobusmi po meste bola nádherná, rovnako ako v roku 2010. Užili sme si to, s Michalom a ďalšími spoluhráčmi sme oslavovali dokopy asi štyri až päť dní. Od začiatku do konca to bola paráda, oslavovali sme ako šampióni, aj nejaké pivo bolo," povedal s úsmevom na perách.
Druhýkrát tak bude na striebornom grále vyryté meno tohto trenčianskeho odchovanca. "Keď som prvýkrát získal Stanley Cup, bol to neuveriteľný pocit. Druhýkrát je to ešte krajšie, lebo človek už vie, čo môže očakávať a viac si to vychutná. Tento rok sme bojovali aj za hráčov ako Handzuš, Jamal Mayers či Michal Roszíval, ktorí majú na konte vyše 900 odohratých zápasov v NHL, no až doteraz nikdy pohár nevyhrali. V kabíne sa zišla skvelá partia chalanov, navzájom sme si to dopriali," chválil chicagský kolektív.
Finálová séria bola zo slovenského pohľadu mimoriadne pútavá, keďže sa v nej objavili až traja hráči spod Tatier. Minimálne jeden musel po nej zostať smutný a osud pridelil Čierneho Petra kapitánovi Bruins Zdenovi Chárovi. "Bol to taký špeciálny pocit, že dvaja kamaráti a susedia cez ulicu bojujú proti sebe o takú významnú trofej. Po finále nebolo veľa času porozprávať sa, len sme sa objali a podali ruky. Zdeno je skvelý človek a môj veľmi dobrý kamarát. Deň po poslednom zápase sme si napísali nejaké esemesky, na väčšiu debatu bude čas neskôr v lete v Trenčíne."