KOMENTÁR: Bez šťasteny nám to nejde!!!

Účasť Slovenska na minuloročnom svetovom šampionáte v Juhoafrickej republike potešila a zároveň nabažila celú futbalovú obec. Prijateľné zloženie následnej kvalifikácie EURO 2012 ponúkalo fanúšikom ale i samotným reprezentantom opäť radostné vízie.

Tie sa ešte zvýraznili úspešným vstupom po výhre doma nad Macedónskom ale najmä oveľa cennejšej v Rusku. Pri oboch sme však mali obrovský kus šťastia, čo už malo byť pre náš tím veľkým mementom. V tej chvíli sme asi podľahli sebaklamu, že nám pani Šťastena ostala naklonená z predchádzajúceho dvojročného cyklu, preto bolo vytriezvenie do reality o to bolestivejšie.

S našim tímom to išlo z kopca, čo naznačovala nielen prehra v Arménsku, ale aj dve vydreté víťazstva s neškodnou Andorrou.

Rusi jej nadelili v dvojzápase osmičku, Arméni sedmičku a veľké problémy nenarobil outsider ani Írom. Kvalifikáciu sme vraj stratili s Arménmi, ktorých tréner Weiss prirovnal k Chile, či Paraguaju. S tými Arménmi, ktorí v Žiline mohli po polčase prehrávať rozdielom triedy a nik by nemohol povedať ani pol slova. A mimochodom, ani s jedným z Juhoameričanov sme nemali ani zďaleka takú prevahu, ako v prvom polčase s Arménmi v Žiline. To len na pripomenutie. Možno práve tento zápas ponúkal šancu na objavenie nového Vitteka, či Šestáka.

Keď mohli predsa pred dvomi rokmi dostať príležitosť mladý neoskúšaný Weiss, či Stoch, ktorým v „repre“ navyše teraz vôbec nešlo, prečo ju nemohli dostať aj Bakoš, Lalkovič, Švento, Mak, Grajciar, či ďalší.

Zároveň by tréner nemusel hľadať výhovorky v nedostatočnej hernej praxi svojich strelecky impotentných zverencov.

Určite sa nájdu aj pozitíva. Spoľahlivosť Muchu, stabilná forma Škrtela, väčší prínos pre tím Hamšíka, či niektoré výkony lúčiaceho sa Karhana. V globále ale naše mužstvo za dva roky žiadny posun neurobilo. Bez šťasteny to zdá sa nejde...