Šaman Weiss v obrane spojil skúsenosť s tvrdosťou - oplatilo sa!

Široké spektrum emócií od úsmevu, sĺz, radosti, dojatia či vďačnosti sa zrkadlilo v tvári slovenského trénera

Potom, ako dostal do základnej skupiny Ligy majstrov 2005/2006 Artmediu Petržalka a dosiahol tam s ňou viaceré zaujímavé výsledky, zaslúžil si česť viesť národné mužstvo. A práve s ním dosiahol doterajšie historické maximum Slovákov, prvýkrát v ére samostatnosti si slovenskí hráči zahrajú na fóre tohto rozmeru. Weiss neskrýval po výhre 1:0 na zasneženom trávniku Sliezskeho štadióna dojatie. "Ďakujem za podporu všetkým tým našim divákom, ktorí tu vymrzli, i tým, ktorí nám fandili počas celej kvalifikácie. My sme tu prakticky hrali doma, v Poľsku, ktoré má mnohomiliónový národ, má svoju históriu a kvalitu," povedal kormidelník, ktorý postup venoval všetkým jeho blízkym a najmä nebohej mame: "Toto víťazstvo venujem mojej mame, ktorá sa nedožila takého skvelého vnuka ako je Vladko."

Weiss dokázal počas desiatich zápasov v boji o finálový turnaj v JAR vždy vytiahnuť z talóna prekvapivý ťah. Tento raz ho k tomu prinútili aj okolnosti, keďže mu chýbalo potrestané kvarteto Martin Škrtel, Ján Ďurica, Radoslav Zabavník a Miroslav Stoch. Kormidelník SR zložil novú stopérsku dvojicu Zdeno Štrba - Kornel Saláta, na defenzívneho stredopoliara nasadil Kamila Kopúnka, ktorý sa mu osvedčil už v Belfaste, a na ľavý okraj obrany poslal Martina Petráša. "Spojil som tvrdosť so skúsenosťou. Zdeno výborne číta hru a Kornel je výborný hlavičkár," vysvetlil Weiss a rozmenil na drobné: "Kornel sa pri Miškovi Hippovi a mne v Artmedii naučil dosť, aby zvládol takýto prvý ťažký veľký zápas vo svojom živote. V Lige majstrov, keď sme hrali proti Juventusu chýbal, lebo bol zranený. Hral prakticky prvý takýto zápas kariéry, myslím si že najväčší a hral fantasticky. A Zdeno je pán futbalista, jeho honor prichádza až na konci kariéry, má teraz 33 rokov. Je to skvelý hráč, ktorý si to zaslúži. Je použiteľný na poste defenzívneho záložníka alebo stopéra, výborne číta hru a bol dušou obrany. No výborne hrali aj Pekarík a Petráš a celé mužstvo. Všetci odohrali to, čo bolo v ich silách. Ten úspech je úspech družstva, úspech kolektívu, ktorý ma dojal až k slzám a za to chlapcom ďakujem, boli skvelí."

Počas kvalifikácie Slovensko sedemkrát vyhralo, raz remizovalo a dvakrát podľahlo (vždy Slovinsku). Nepríjemná bola najmä sobotňajšia prehra doma so Slovinskom (0:2). Weiss priznal, že práve počas posledných dní mu v kvalifikácii bolo najhoršie: "Kvalifikácia sa nehrá na krásu, hrá sa o body. Každý zápas bol veľmi ťažký. Najťažšie mi bolo asi teraz tieto tri dni, lebo sklamanie bolo veľké a málokto nám veril. Prakticky som nespal desať dní, alebo spal som tri-štyri hodiny každý deň. Prežíval som to veľmi ťažko. Teraz to zo mňa spadne a užijeme si to. Aj fanúšikovia aj hráči. S takýmto mladým mužstvom postúpiť na MS je veľký úspech. Som šťastný, za celý môj tím, za ľudí, ktorí so mnou pracovali, aj tým chcem vzdať hold. Prvýkrát to poviem takto, že dnes mi bolo česť trénovať slovenskú reprezentáciu."

Samotný súboj hodnotil najmä vo svetle postupu: "Bol to korektný zápas, so šťastným koncom pre nás. My sme počas kvalifikácie urobili jedinú chybu, to bola prehra doma so Slovinskom, kde sme boli slabší a nevyužili sme prvý mečbal. Využili sme až ten druhý. Hrali sme čestne a s veľkým srdcom a to sa nám vyplatilo. Hrali sme s mladým mužstvom, ktoré má svoju kvalitu a má budúcnosť. Sú to mladí hráči, sme možno najmladší tím v kvalifikácii."

Bývalý tréner ruského Saturnu Moskva nemohol zabudnúť na slovenského futbalového fanúšika: "Človek niekedy nemôže dať všetkým všetko, ale môže im urobiť radosť. A ja verím, že tú sme urobili všetkým Slovákom. Na to som pyšný, na to som hrdý. Som hrdý na chlapcov, pretože ich milujem a futbal robím s láskou a oni mi ju dnes vrátili."