Čo spája Cháru a Višňovského? Bez tvrdohlavosti by NHL videli iba v televízii

Odohral svoju najlepšiu sezónu v NHL, strelil druhý hetrik, ale zažil aj sklamanie na majstrovstvách sveta. Hoci zranený, bol najlepší. Aj taký bol uplynulý ročník Ľubomíra Višňovského.

Počas šampionátu trápili elitného obrancu Anaheimu Ducks problémy s ramenami aj natiahnutým krkom po nešetrných zákrokoch súperov a nešťastnej zrážke s vlastným spoluhráčom. Našťastie tieto starosti sú už minulosťou a Ľubomír Višňovský naplno zarezáva na ružinovskom zimáku s partiou hokejových priateľov.

"Chvalabohu, cítim sa dobre. Základ je, že nemám bolesti. Kvôli tomuto zraneniu som úplne zmenil letnú prípravu, na ktorú som bol roky zvyknutý. Posilňovanie rúk som musel vynechať, to jednoducho nešlo. Viac som behal a až od začiatku augusta dvíham maximálne váhy. Takže teraz to na ľade trochu cítim, ruky sú slabšie, ale o to lepšia je kondícia."

V uplynulej sezóne dosiahol Ľubomír Višňovský osobné maximum, s 18 gólmi a 50 asistenciami sa stal najproduktívnejším obrancom celej NHL po základnej časti. "Budem sa snažiť zopakovať vlaňajšiu sezónu, ale bude to ťažké. Súperi si už na mňa dajú väčší pozor. Verím, že keď sa bude dariť tímu, budem úspešný aj ja."

Veľa záleží aj na tom, či si kariéru opäť predĺži fínsky blesk Teemu Selänne. Ten je "pre káčerov" nesmierne dôležitým lídrom. "Mám ho strašne rád a rozumieme si. Je to Európan, máme podobné koníčky, stále je o čom hovoriť. Teemu príde do šatne vždy usmiaty a to dodáva silu všetkým chalanom. Bol by som veľmi rád, keby sa opäť vrátil do mužstva. Je to skvelý chalan na ľade, aj mimo neho," priznáva Višňovský.

Od rozhodnutia Selänneho zavísí aj manévrovací priestor Anaheimu pod platovým stropom, do akej miery bude môcť manažment klubu posilňovať káder. "Myslím, že mužstvo bude silnejšie ako vlani. Do tretej a štvrtej formácie sme získali dvoch-troch veľmi dobrých hráčov," narážal Višňovský najmä na príchod Andrewa Cogliana z Edmontonu, Mathieua Carla z Montrealu či Matta Smabyho z Tampy Bay.

V súčasnosti dvaja najlepší slovenskí obrancovia prežili veľmi podobný osud, ktorý súvisel s ich telesnou výškou. Kým Chárovi na začiatku jeho kariéry vraveli - si príliš vysoký, venuj sa radšej basketbalu, Višňovského odrádzali pred odchodom do zámoria, vraj je príliš subtílny. "Tieto reči ma nezraňovali, naopak posilňovali ma. Pred prvým kempom v Los Angeles mi verili možno štyria-piati ľudia. Áno, vypočul som vtedy všeličo - prečo tam ideš? To nemá význam. Nechoď, nepresadíš sa! Pošlú ťa na farmu a prerobia ťa na iný typ obrancu. Ale ja som videl brány NHL, našiel som od nich kľúč a odomkol som si. Vyskúšal som to, bol som drzý na ľade, veril som si. Pomohli mi aj slovenskí spoluhráči v Los Angeles, lebo moja angličtina bola vtedy nulová a bez jazyka to tiež nejde. Som rád, že som bol tvrdohlavý a moja kariéra išla rapídne nahor."

Slovenská reprezentácia hľadá nového trénera. Spomínajú sa najmä Vladimír Vujtek a Ján Filc. Aký charakterový typ trénera by podľa Višňovského v tomto období najviac vyhovoval reprezentácii? Demokrat, ktorý sa vie s hráčmi dohodnúť, alebo tvrdý nekompromisný kouč, ktorý sa nenechá nikým ovplyvniť? "Niečo medzi tým, ani jeden extrém by nebol vhodný. Starší hráči potrebujú s trénerom diskutovať a dohodnúť sa na niektorých veciach. Mladí zasa potrebujú niekedy tvrdú ruku. Nie je to jednoduché nájsť vhodného kandidáta. S Kanaďanom nám to nevyšlo, osobne sa prikláňam k českým trénerom. Poznajú našu mentalitu, aj hráčov osobne, to by mohlo fungovať."

tasr