Hossa ukončil čakanie na Stanleyho pohár, dočkal sa v 12. sezóne

Gratulovali mu aj Crosby, Daciuk a Zetterberg

"Som nesmierne rád, že konečne to meno na Stanley Cupe mám, to mi už nikto nezoberie," povedal Marián Hossa po príchode na Slovensko a dodal: "Vo finále som sa snažil čo najviac zablokovať myšlienky na to, že stále nemám Stanley Cup. Som veľmi rád, že už to mám za sebou."

Po dlhých rokoch čakania napokon odchovanec trenčianskeho hokeja zdvihol nad hlavu prestížny pohár a tie okamihy si samozrejme veľmi užíval. "Bolo to niečo neskutočné, najmä po dvoch neúspešných finálových rokoch, asi som si to vychutnával viac ako ostatní hráči. Užívam si to poriadne, keďže doteraz sa mi trofeje vyhýbali," prezradil jeden z najlepších slovenských útočníkov súčasnosti a na margo osláv titulu priamo v Chicagu pokračoval: "Boli to zatiaľ najdlhšie oslavy, aké som kedy absolvoval. V piaty deň sme sa už s Tomášom Kopeckým trochu triasli, už toho bolo veľa. Telo povedalo, že stačilo. Museli sme si dať pauzu a pripraviť sa na slovenské oslavy."

Marián Hossa okrem bujarých osláv v Chicagu prijal veľké množstvo gratulácií k zisku vytúženého pohára. "Po rozhodujúcom šiestom zápase mi blahoželali aj najväčší kritici. Písali mi aj Crosby, Zetterberg, či Daciuk. Došlo mi kopec gratulácii od bývalých spoluhráčov aj kamarátov," prezradil trojnásobný najlepší hokejista v SR v rokoch 2006, 2007 a 2008. Slovenskému útočníkovi sa po zápase dostalo veľkej cti, keď Stanleyho pohár zdvihol nad hlavu priamo od kapitána Toewsa ako druhý v poradí. "Jonathan mi v deň zápasu na rozkorčuľovaní povedal, že keď nám to teraz vyjde, tak mi pohár odovzdá ako druhému. Bola to pre mňa ďalšia malá motivácia v dôležitom šiestom stretnutí. Keď som pohár preberal, tak som nečakal, že bude taký ťažký. Potom už bol ľahučký. Už sa teším, keď príde na Slovensko."

Rozhodnutie o triumfe Chicaga v spomenutom šiestom súboji však nebolo jednoznačné, posledné slovo mali nakoniec videorozhodcovia. Gólový pokus Patricka Kanea v predĺžení sa totiž po prieniku do bránky "schoval" pod jej konštrukciou. "Posledný gól, to bolo niečo neuveriteľné. Nikto nevedel, či ten gól bol alebo nie. Väčšina chalanov skočila na ľad, no čakala na konečný verdikt rozhodcov. Potom vypukli oslavy a trvali veľmi dlho," poznamenal Marián Hossa. "Je pravda, že kým gól neuznali, nechcel som oslavovať. Sledoval som trénerov, pretože asistent trénera je napojený na videokouča, ktorý vidí na monitore všetky uhly. Keď už som videl, že asistent vyskočil, že to bol gól, vtedy som vedel, že je dobre a začali sme oslavovať," vysvetlil starší z bratov Hossovcov.

O tom, že sa skúsenému útočníkovi zo Slovenska konečne podarilo premeniť finálovú účasť na zisk vytúženej trofeje, rozhodla možno aj
zmena určitých zvyklostí z predchádzajúcich rokov. "Prvýkrát som nevolal na finále rodinu ani kamarátov. Po zisku pohára som zavolal rodičom, aby sadli na prvé lietadlo a prišli na oslavy," ozrejmil Marián Hossa, ktorý sa po dlhej sezóne a následných oslavách cíti veľmi unavený: "Momentálne som vyžmýkaný ako citrón. Musím si poriadne oddýchnuť."

Celú krajinu momentálne zaujíma, kedy Stanleyho pohár zavíta na Slovensko. Rodák zo Starej Ľubovne však ešte presný dátum nepozná. "S Tomášom Kopeckým stále nevieme, kedy pohár k nám zavíta. Oslavy zorganizujeme určite spoločne. Je veľmi dobré, že nebude musieť cestovať a oslavy na Slovensku budú trvať dlhšie."