Stan Mikita bude mať 70 rokov

V roku 1948 odišiel do Kanady ako 8-ročný

V roku 1961 bol prvým Slovákom, ktorý držal v rukách Stanleyho pohár. Bolo to hneď druhú sezónu, ktorú hral v NHL, keď streli šesť gólov a mal 15 asistencií, čo bol dovtedy rekord NHL v play off. Po sezóne sa z neho stala hviezda.

V roku 1948 odišiel do Kanady ako 8-ročný Stano Gvoth, si svojím strýkom Joe Mikitom, ktorý si ho osvojil a ktorého meno aj prijal. Jeho rodičia zostali doma v Československu v obci, ktorá už dnes neexistuje, zalialo ju vodné dielo Liptovská Mara.

Hokeju sa Stan Mikita začal venovať v meste St. Catharines, v kanadskej provincii Ontário, kde vyrastal. V sezóne 1957/1958 hral za St. Catharines Teepees, nasledujúcu sezónu už hral v NHL, kde vydržal 22 rokov. Poslednou sezónou v NHL bol ročník 1979/1980. V americko-kanadskej národnej hokejovej lige sa radí k jedným z najlepších hráčov jej histórie. Celé toto obdobie sa spája s jediným klubom – s Chicagom Black Hawks.

Má viacero klubových rekordov: najviac zápasov v základnej časti (1394), najviac asistencií (926) a bodov (1467). Je držiteľom 8 individuálnych ocenení: 4-krát Art Ross Trophy (najproduktívnejší hráč základnej časti), 2-krát Hart Trophy (najužitočnejší hráč), 2-krát Lady Bing Trophy (najslušnejší hráč ligy).

V roku 1983 ho inaugurovali do Siene slávy NHL, v roku 2002 patril medzi desať najlepších slovenských hokejistov, ktorých ako prvých prijali 30. novembra 2002 do Siene slávy slovenského hokeja, ktorú práve vtedy otvorili.

Československo navštívil Stan Mikita viackrát, v rokoch 1967 a 1972 a potom krátko po ukončení hokejovej kariéry v osemdesiatych rokoch. Hrával len v kanadskom reprezentačnom drese. V roku 1972 sa zúčastnil na pamätnej prvej sérii Kanada - ZSSR, po ktorej viedol tím javorových listov ako kapitán v stretnutí na pražskom ľade proti čs. reprezentácii (3:3). Na Slovensko privítal poslednýkrát na začiatku decembra 2004, kedy sa v rámci osláv federálneho titulu Slovana Bratislava spred 25 rokov v zápase Slovan 79 - World Stars posadil na striedačku Slovana ako tréner. Na bratislavskom ľade sa vtedy stretli také hviezdne hokejové mená, ako Alexander Jakušev, Viačeslav Tichonov, Vladimír Krutov a Sergej Makarov, Björn Salming, Jiří Lála, bratia Marián a Peter Šťastní, Darius Rusnák a iní. Sám vraj nikdy nemienil byť trénerom. Musel by veľa cestovať, čo nechcel, lebo nadovšetko mu vždy bola manželka Jill a štyri deti.

Keď v decembri 2004 prevzal z rúk prezidenta SR Ivana Gašparoviča štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža II. triedy, dojatý zareagoval "Ja som si myslel, že keď som ako 8-ročný odišiel, že už nikdy neuvidím Slovensko. A som tu a toto mi urobili, to je ohromné..."