Pätnásť rokov od zisku zlata v Göteborgu. Takto na to spomína zlatá generácia

BRATISLAVA / Eufória zo zisku premiérového titulu majstrov sveta sa z ľadu preniesla najprv na námestie v Göteborgu a potom na Slovensko. To, že odvtedy prešlo už 15 rokov, nechceli veriť ani tí, ktorí patrili k zlatej generácii.

"Keď vidím tie videá, tak ako by to bolo teraz. A je mi ľúto, že nemôžem byť znova v tej dobe," hovorí Ľubomír Višňovský. 

"Prvé čo mi napadne je, že som už starý pako, ubehlo to strašne rýchlo," smeje sa Lašák. 

"Ja mam taký pocit, že ja si už skoro ani nepamätám, to už je tak dávno. Prvé, čo mi príde na um, je ako sme prileteli do Bratislavy a ako nás ľudia čakali," spomína Rišo Lintner.

Najväčší úspech v histórii slovenského hokeja však u každého z tých, ktorí sa oň pričinili, vyvoláva aj dnes emócie. "Veľmi pekné obdobie pre celý náš hokej. Kedy sme naozaj mali veľmi vysokú kvalitu hráčov a sa nám darilo na úrovni reprezentácie ju preukázať. Taká radosť, sú to veľmi pekné spomienky," hodnotí Ján Filc. 

Možnosti na zlepšenie boli, ale ...

Situácia 11. mája 2002 a teraz je tak odlišná, že už viac si to radšej nikto z priaznivcov slovenského hokeja nechce ani predstavovať. Vtedy titul, dnes tvrdé počty, čo prežijeme medzi elitou. A na to sa ľahko nepozerá ani majstrom sveta z Göteborgu. 

"Veľmi ťažko sa mi to pozerá, je mi to ľúto. A som z toho tiež taký rozčarovaný, že vlastne kam sme sa dostali," premýšľa Višňovský. 

"Tí chalani sa naozaj snažia. Myslím si, že oni robia čo je v ich silách. Už teraz treba len fandiť a dohrať to so cťou," hovorí Lašák. 

"Po tých majstrovstvách v roku 2002 sme mali  obrovské možnosti, ako to pretaviť do lepších podmienok v hokeji, ale bohužiaľ boli to len reči a to sa nám teraz vracia všetko naspäť," myslí si Rado Hecl. 

Niečo sa však nezmenilo. Pesnička, ktorá sprevádzala slovenských hokejistov pri ťažení za titulom svetových šampiónov v roku 2002 platí aj pre túto súčasnú reprezentáciu.