Hádzanárky sa vrcholného podujatia nedočkali ani na 15. pokus

Naposledy v roku 1995 na MS

SlSlovenská ženská hádzaná mala na vrcholnom medzinárodnom podujatí naposledy zastúpenie v roku 1995 na majstrovstvách sveta v Rakúsku a Maďarsku. Medzi účastníkmi európskeho šampionátu chýbajú Slovenky ešte o rok dlhšie, keď v roku 1994 štartovali na premiérových ME v Nemecku. V oboch prípadoch vtedy zverenkyne Františka Baka (ME'94), resp. Dušana Daniša (MS'95) skončili na dvanástej priečke. Po úvodných rokoch samostatnosti, ozdobených účasťou na šampionátoch, sa o úspechy starala najmä klubová scéna - Šaľa, Banská Bystrica, Michalovce i ŠKP Bratislava podnikli niekoľko lichotivých prienikov v európskych pohárových súťažiach, navyše po vzniku slovensko-českej interligy sa súťaž niesla práve v ich réžii.

Sezóna 2009/10 sa však do dejín ženskej hádzanej pod Tatrami zapíše najčiernejšími písmenami. Kvalifikačnému neúspechu v boji o ME v Dánsku a Nórsku predchádzali bleskové konce slovenských zástupcov v pohárovej Európe a hlavne skutočnosť, že už ani WHIL nie je slovenskou doménou - prvé tri priečky obsadili české kluby. "Tú poslednú vec by som hodnotil s odstupom a bola to podľa mňa len zhoda okolností. V každom prípade som však presvedčený, že v Čechách sa pracuje podstatne systematickejšie a koncepčnejšie a to už od mládežníckej úrovne. U nás to ide pomaly, ale isto dolu vodou. Vinníkov je pritom viacero - som ním ja, kluboví tréneri, zväzoví i kluboví funkcionári, ale aj hráčky," zhodnotil pre TASR stagnáciu reprezentačný tréner Ľubomír Popluhár. V jeho funkcii ho ešte čakajú dva zápasy - doma s majsterkami sveta Ruskami a v Poľsku. "Nad tým, či sa budem uchádzať o pokračovanie zmluvy, sa teraz vôbec nezamýšľam. Zamestnáva ma iba jediná vec - ako skončiť aspoň tretí v skupine," dodal Popluhár. Bez ohľadu na to, či zostane pri kormidle on, alebo nastane nejaká zmena, v každom prípade národný výber potrebuje kvalitatívne i kvantitatívne doplnenie. V priebehu pár mesiacov totiž prišiel o tri dôležité a skúsené opory - Katarína Dubajová sa pripravuje na materské povinnosti, Zuzana Hrabovská a Martina Halásová ohlásili koniec reprezentačnej kariéry. "Budem sa snažiť ten káder niektorými hráčkami doplniť, no momentálne ani nie je príliš kým," narážal Popluhár predovšetkým na úroveň domácej súťaže a rozmenil to na drobné: "Je to veľmi ťažké. Ak naša hráčka hrá s plným nasadením takýto zápas, má toho po pätnástich minútach dosť a sama sa pýta dolu. Je to predsa len o niečom inom ako v interlige. Práve preto si myslím, že by sme naozaj mali začať pracovať aj na báze ligových výberov, ktoré by sa aj mimo asociačných termínov mohli stretnú ť v nedeľu večer, v pondelok by sme potrénovali a v utorok popoludní odohrali nejaký prípravný zápas s rakúskym Hypom, alebo nejakým maďarským klubom."

V podobnom duchu problém chýbajúcej hádzanárskej "mlade" vidí aj krídelníčka Dagmar Stuparičová: "Treba nám nové a mladé hráčky. Už musíme stavať na mladších, no ja ich stále nikde nevidím. Teraz, keď odídu staršie a skúsenejšie a žiadne mladé na ich miesto neprídu, bude to ťažké. Isté je, že musí prísť k premene tímu." Spojka nemeckého bundesligistu Borussie Dortmund Hrabovská, ktorá v nedeľu načala druhú stovku reprezentačných vystúpení, nevidí budúcnosť národného tímu až tak tragicky. A to aj napriek tomu, že to už bude bez nej. "Reprezentácii prajem veľa šťastia. Teraz zostanú v kádri len dve-tri tridsiatničky, ostatné sú mladé baby. Treba ich však nechať nejaké dva-tri roky, nech sa "vyhrajú" a ono to potom príde. Vidím to pozitívne," tvrdila Hrabovská a dodala: "Ja už však chcem skončiť o rok-dva kariéru, v Dortmunde mám prácu na plný úväzok, mám tam priateľov a už sa nemienim vrátiť na Slovensko."