Borucov zázrak,dobytie Windsor Parku a sneženie šťastia v Chorzówe

Chronológia úspechu Slovenska

Sľubný dôležitý začiatok (6. 9. 2008: Slovensko - Severné Írsko 2:1)
Na úvod kvalifikácie zavítali do Bratislavy Severní Íri, ale okrem vyhadzovania mikroténových vrecúšok s vodou na novinárov v mnohom nenadchli. Slováci vyhrali 2:1 po vydarenom predstavení, ktorého škvrnou bolo len prekazenie čistého konta, keď si Ján Ďurica dal v závere vlastný gól. Rozbeh to bol ideálny, výkon nie optimálny, ale tri body tešili, najmä po tom, čo v predchádzajúcich troch medzištátnych dueloch zhodne Slováci prehrali bez streleného gólu.

Prvý slovinský úder (10. 9. 2008: Slovinsko - Slovensko 2:1)
Na vypredanom štadióne Ljudski vrt Slovákom body nenakvitli. Motivovaný súper dvakrát Milivoje Novakovičom dal na známosť svoje najvyššie ambície, Martin Jakubko iba korigoval na 2:1 zo slovinského pohľadu. Nespokojnosť v slovenskom tábore mierila najmä na adresu nórskeho rozhodcu Moena, ktorý obral pri 0:1 Martina Petráša o regulárny vyrovnávajúci gól, mužstvo o lepší výsledok. Slovinci však hrali aktívnejšie počas celého zápasu a tri body zostali zaslúžene doma.

Povinná jazda v Serravalle (11. 10. 2008: San Maríno - Slovensko 1:3)
Do San Marína chodí každá reprezentácia na starom kontinente po trojbodový zápis, úlohu favorita tam šli naplniť aj Slováci. Herne nenadchli, prvý polčas sa trápili. Aj keď viedli 2:0 po presných zásahoch Šestáka a Kozáka, priebeh zdramatizoval gól Andyho Selvu na konci prvého polčasu - bol to vôbec prvý a gól Sanmarínčanov v skončenej kvalifikácii. Krátko po prestávke striedajúci Karhan stanovil hlavou konečný výsledok, záverečnú dvadsaťminútovku dotiahli o desiatich hrajúci Slováci takticky do uspokojivého konečného rezultátu.

Borucov "zázrak" (15. 10. 2008: Slovensko - Poľsko 2:1)
Poľsko prišlo na Tehelné pole ako líder skupiny, navyše nabudené predchádzajúcim triumfom nad Českom. V 70. minúte vyrovnanej partie napol sieť Ebi Smolarek a 15 minút to vyzeralo, že svoju pozíciu Poliaci v Bratislave potvrdia. Potom však nasledoval prvý a druhý zlomový moment kvalifikácie. Prišli dve fatálne hrúbky Artura Boruca v bráne hostí, obe využil na strelenie gólu Stanislav Šesták a posunul na čelo skupiny počas zimnej prestávky Slovákov.

Český komplex skončil (1. 4. 2009: Česko - Slovensko 1:2)
Očakávaný "bratovražedný" súboj na Letnej priniesol veľký boj s nečakaným rozuzlením pre hostí. Kvalifikačný kanonier Šesták rozjasal slovenských fanúšikov v 22. minúte, do prestávky však Marek Jankulovski vyrovnal. Česi zatlačili po obrátkach, ale z dovtedy nevýrazných slovenských brejkov sa ujal ten Jendriškov 7 minút pred koncom. Tým "menší brat" prelomil 11-ročné české prekliatie a zvýraznil slovenské šance na historický postup.

Vylepšenie skóre (6. 6. 2009: Slovensko - San Maríno 7:0)
Odveta s futbalovým trpaslíkom veľa síl nestála, Slováci si upevnili sebavedomie a napravili skóre. Dostali príležitosť viacerí hráči z lavičky, tréner Weiss si vyskúšal aj hru na dvoch útočníkov a výsledkom bola jasná výhra, ktorá naladila mužstvo pred najdôležitejšou jesenňou v ére samostatnosti.

Bod s cenou viacerých (5. 9. 2009: Slovensko - Česko 2:2)
Česi museli, Slováci mohli, oba tímy sa rozišli zmierlivo, ale hostia museli dať zbohom priamemu postupu zo skupiny. Slováci viedli na vypredanom Tehelnom poli dvakrát, no o víťazstvo ich obrali veľké chyby v obrane. Celkovo však museli byť spokojnejší s bodom Weissovci, neprehrať so silným súperom znamenalo stáť pevne v dobrej východiskovej pozícii pred poslednou trojicou zápasov.

Sebavedomé obsadenie Windsor Parku (9. 9. 2009: Severné Írsko - Slovensko 0:2)
Do magického dátumu (9.9.'09) v tejto kvalifikácii nedobytá bašta Severných Írov - Windsor Park neodolala v tejto kvalifikácii len Slovákom. Disciplinovaný tím hostí šiel počas celého zápasu za cieľom, starostlivo si strážil svoje skoré vedenie (kto iný, než Šesták v 15. minúte), ktoré dokázal Hološkom v druhom polčase aj zveľadiť. Zaskočení Severní Íri mali v poli prevahu, do vyložených šancí sa však nedostávali a po tomto výsledku stačil bod v ďalšom zápase so Slovinskom k vytúženému postupu.

Bolestivejší druhý slovinský úder (10. 10. 2009: Slovensko - Slovinsko 0:2)
Slováci sa dušovali, že to zvládnu, fanúšikovská obec bola vo vytržení, reprezentanti pod tlakom. Slovinci prišli do Bratislavy s "veľkými" rečami a rovnako si nepripúšťali žiadny neúspech. Nakoniec sa ukázal účinnejší boj z tyla, aj keď na trávniku to tak nevyzeralo. Balkánci hrali šikovne, domáci zle kombinovali, ale až do 56. minúty to vyzeralo na postačujúci remízový bodík. Potom sa parádne trafil do čierneho z 25 metrov Valter Birsa a Slováci sa museli naháňať za priaznivým výsledkom. Vyrovnať sa im však nepodarilo, ba pri rozhodenej obrane pridal Nejc Pečnik druhý gól a namiesto osláv sa Tehelné pole ponorilo do smútku.

Šťastná chumelica v Chorzówe (14. 10. 2009: Poľsko - Slovensko 0:1) Rozhodovanie o vlastnom osude si Slováci preniesli do zasneženého Chorzówa, kde to na trávniku vyzeralo ako v prípravnom stretnutí na konci zimnej prestávky. Zverenci Vladimíra Weissa sa dostali do vedenia hneď v úvode, keď vlastného brankára prekonal obranca Seweryn Gancarczyk, od tej chvíle sa snažili na klzkom a ťažkom teréne už len udržiavať náskok. Novým trénerom "rekonštruovaný" poľský výber mal viac z hry i viac príležitostí skórovať, Slováci však napokon "ukopali" výhru a ňou aj premiérový postup na svetový šampionát v Juhoafrickej republike.