V stredu o 15.06 sa Liverpool ponorí do piety s 96 údermi zvonov

96 fanúšikov Liverpoolu zahynulo na zápase

Mužstvo trénera Kennyho Dalglisha bolo na najlepšej ceste získať vytúžené "double" a v tento slnečný deň sa tisícky priaznivcov "Reds" vybrali do 150 km vzdialeného Sheffieldu. Stretnutie bolo už niekoľko týždňov vypredané a mnoho ľudí cestovalo bez vstupenky v nádeji, že ju zoženú na čiernom trhu. Navyše dostať sa bez vstupenky na štadión bolo vtedy na ostrovoch obľúbeným národným športom. Polhodinu pred zápasom sa v úzkom priestore pred bránami vtedy už preplneného štadióna zhromaždilo 10.000 ľudí. Strach z premeškania úvodu tlačil dav, z ktorého nebolo úniku, stále dopredu. Masy prúdili dovnútra a spievali oslavné chorály. Usporiadatelia ich navigovali do preplneného západného sektora na tribúnu Leppings Lane. Aby zmiernil tlak, nechal vtedajší šéf polície David Dusckenfield otvoriť východ „Gate C“, cez ktorý sa dnu vovalili v okamihu tisícky fanúšikov. Fatálny omyl ako sa neskôr ukázalo.

Presne o 15.00 odpískal rozhodca začiatok stretnutia a fanúšikovia sa prestali starať o dianie okolo seba. Zaujímali ich už iba ich miláčikovia na trávniku. Nevšímali si dramatické scény odohrávajúce sa v spodnej časti tribúny. Asi 3000 ľudí sa ocitlo v pasci medzi bariérou oddeľujúcou hraciu plochu a zhora pribúdajúcimi masami. Lapali po dychu, bojovali o holý život, šliapali po sebe a bez šance sa pokúšali uniknúť tlačenici. V kruhu svojich priateľov zomierali na následky kolapsu a zástavy dýchania. Vtedajší brankár Liverpoolu Bruce Grobbelaar spomína: "Kričali na mňa: Bruce, veď tu zomierajú ľudia!" Vážnosť situácie sa naplno ukázala až po tom, čo sa niekoľkým podarilo preliezť bariéru. Tá sa napokon zrútila a po šiestich minútach od výkopu rozhodca na nariadenie polície zápas prerušil. Ľudia z preplnenej strednej časti tribúny prúdili na ihrisko.

Fanúšikovia sa pokúšali poskytnúť svojim priateľom prvú pomoc, pre mnohých však prišla neskoro. Niekoľko minút po prerušení zápasu zaplnili hraciu plochu mŕtve telá. Hillsborough sa zo svätostánku futbalu premenil na bojisko po bitke. "Prvé čo som uvidel, bola skupinka fanúšikov Liverpoolu, ktorá použila reklamný panel ako nosidlá a niesla muža, ktorý mal tvár zakrytú tričkom. Pomyslel som si: Ten je mŕtvy," opisoval smutné scény sanitár Tony Edwards, ktorý sa na štadión dostal ako jeden z prvých záchranárov.

Ešte v ten deň zomrelo na štadióne Hillsborough 94 ľudí a 766 utrpelo zranenia. O štyri dni podľahol zraneniam v nemocnici 14-ročný Lee Nicols. Počet obetí sa zastavil v marci 1993 na konečnom čísle 96, keď po štyroch rokoch v kóme skonal 22-ročný Tony Bland. Najmladšia obeť, desaťročný Jon-Paul Gilhooley, bol bratancom vtedy osemročného Stevena Gerrarda. Ten sledoval tragédiu v televízii: "Bol som šokovaný a smutný. Pýtal som sa sám seba, či bol na zápase niekto, koho dobre poznám". Smutnú správu sa dozvedel na druhý deň. "Miloval Liverpool s rovnakou vášňou ako ja, keď obliekam červený dres. Jeho smrť zo mňa urobila takého futbalistu, akým som dnes. To čo sa vtedy stalo máme stále v mysliach. Práve preto by sme chceli príbuzným darovať titul ako spomienku. To by bol nádherný hold," povedal Gerrard. V roku 2006 vyhlásil, že celú svoju kariéru venuje zosnulému príbuznému.

Udalosti v Hillsborough hlboko otriasli britským futbalom. Príčinu nešťastia odhalila o niekoľko týždňov Taylorova vyšetrovacia komisia. Nebolo to ako pri bruselskej katastrofe v roku 1985 bezbrehé násilie prívržencov "Reds", ktoré si vyžiadalo 39 obetí prevažne z radov fanúšikov Juventusu Turín, ale zlyhanie polície a usporiadateľov. Investície vo výške troch miliárd libier premenili anglické štadióny na jedny z najbezpečnejších na svete. Zmizli miesta na státie a bariéry – účinný prostriedok v boji proti výtržníkov, v Sheffielde však smrtiaca pasca.

Najhoršiu tragédiu v dejinách britského futbalu si krajina pripomína dňom smútku. Každý rok sa na tribúne "Kop" na Anfield Road koná spomienková bohoslužba. V znaku Liverpoolu pribudli ako spomienka na obete dva plamene Pri pamätníku na štadióne Liverpoolu kladú ľudia každý deň čerstvé kvety a fanúšikovské šály z celého sveta. "Do konca osemdesiatych rokov považovali kluby fanúšikov za krmivo pre tribúny. Dnes sú to zákazníci, ktorým neponúkajú podmienky get z tridsiatych rokov," napísal komentátor David Lacey v denníku The Guardian desať rokov po nešťastí.