Šatan so Stanleyho pohárom na Slovensku, na olympiádu ešte nemyslí

Stanleyho pohár zavítal na Slovensko už po štvrtý raz

Stanleyho pohár zavítal na Slovensko už po štvrtý raz. Prvýkrát ho priviezol Jiří Bicek, ktorý v NHL triumfoval v roku 2003 s New Jersey. Nasledujúci rok sa objavil pod Tatrami zásluhou Martina Cibáka a Tampy Bay. Tretíkrát ho vlani priviezol Tomáš Kopecký, ktorý vyhral s Detroitom a tentoraz dorazil s Miroslavom Šatanom. Ten ho vyhral s Pittsburghom Penguins. "Som veľmi rád, že so mnou na Slovensko prišiel Stanleyho pohár, znamená to pre mňa veľmi veľa. Rovnako som veľmi rád, že tu zotrvá až dva dni. Vedeli sme, že jeden deň je veľmi málo, no nakoniec ho máme k dispozícii na dva. Ale stálo to veľa času, kým sme to všetko vytelefonovali. Rozhodol aj fakt, že sa mi dostal do rúk po dlhej dobe," povedal Miroslav Šatan.

Hráči Pittsburghu sa z cennej trofeje tešili až v poslednom zápase dramatickej finálovej série s Detroitom. "V posledných sekundách zápasu som vôbec nesledoval ani tabuľu ani to, čo sa robí na ľade. Jednoducho som dúfal, že zaznie siréna a my naskáčeme na ľad a budeme oslavovať, tak ako som to videl veľakrát robiť niekoho iného," povedal Šatan. "Samozrejme, že teraz si na to spomínam počas týchto dvoch dní, kedy tu máme takéto príjemné oslavy a potešenie sa Stanleyho pohárom. Máme ho vlastne pre seba a pre slovenských fanúšikov, takže všetci, čo nám fandili, budú mať možnosť ho vidieť," dodal.

Šatan má v zbierke takmer všetky najcennejšie trofeje, ktoré môže hokejista počas kariéry získať. Vo svojej vitríne má uložené všetky tri najcennejšie kovy z majstrovstiev sveta a teraz už aj Stanleyho pohár. Jediné, čo mu ešte chýba je olympijské zlato, to by mohol dosiahnuť už na budúci rok na ZOH vo Vancouveri. "Keď sme vyhrali zlato na majstrovstvách sveta, tak to bolo okorenené tým, že sme prvýkrát niečo vyhrali. Že malá krajina dokázala zdolať oveľa väčších súperov a urobiť dieru do sveta. Bol to skvelý zážitok a budem si to pamätať celý život, rovnako aj to privítanie v Bratislave," pripomenul majstrovské oslavy po zisku premiérového zlata v ére samostatnosti. Radosť zo zisku Stanleyho pohára však nie je o nič menšia, no podľa útočníka má svoje špecifiká: "Stanleyho pohár je v tomto o niečom inom, tam sa to vlastne vyhráva pre to mesto. Tá súťaž trvá veľmi dlho, šesť a pol mesiaca a ešte dva mesiace play off, je to strašná drina. Takže je to hrozne dlhá doba, kým sa k tomu človek dopracuje. Mne to trvalo štrnásť rokov, kým sa mi na neho podarilo siahnuť. Určite, Stanleyho pohár je oveľa ťažšie vyhrať. No vážim si to rovnako, aj keď emočne som to viacej prežíval pri tých medailách, keďže to bolo prvýkrát niečo veľké."

Stanleyho pohár sa po tlačovej konferencii presunul na Onkologické oddelenie Detskej fakultnej nemocnice na Kramároch. "Miro Šatan následne absolvoval nakrúcanie televíznej relácie Lampa v TV Joj. Po krátkom oddychu sa Miro zúčastní na veľkej recepcii v bratislavskej Redute. Medzi pozvanými hosťami je aj prezident republiky Ivan Gašparovič a je veľmi pravdepodobné, že nebude chýbať," informoval  organizátor akcie Róbert Endrödy.

V piatok bude udalosť patriť regiónu, v ktorom Šatan vyrastal. Dopoludnia sa s trofejou poteší v Jacovciach jeho rodina a popoludní je na programe prijatie u starostu obce. Následne sa sprievod vyberie do Topoľčian na exhibičný charitatívny zápas (16.00) medzi odchovancami domáceho hokeja a reprezentáciou do 20 rokov. "Za domácich by mal nastúpiť aj Miro, aspoň tak sľúbil. Mrzí nás, že nemôže Ľubo Višňovský, ktorý bude už v tom čase v USA," konštatoval Endrödy. V drese odchovancov topoľčianskeho hokeja sa však predstaví iný majster sveta Radoslav Hecl či strieborný medailista z MS 2000 Ľubomír Hurtaj. Z ďalších známych extraligových dokonca i reprezentačných mien sú to Ďatelinka, Ďurák, Kováčik, Hruška či Gráčik.

Poslednou oficiálnou akciou Stanleyho pohára na Slovensku bude večerný "žúr" na topoľčianskom námestí. Za účasti primátora mesta sa chystá bohatý spoločensko-kultúrny program. V sobotu už trofej bude žiariť v Plzni, rodisku českého útočníka Petra Sýkoru.