Futbalové Československo. 35 rokov od slávneho Belehradu

Majstrovstvá Európy v roku 1976 boli pre celé Československo obrovským zážitkom. Náš výber, outsider turnaja, zložený najmä zo slovenských hráčov čakali špičkové tímy: Nemecko, Holandsko, či vtedajšia Juhoslávia.

„Bola to namáhavá cesta, kým sme sa dostali na záverečný turnaj, no o to viac sme si ho potom chceli vychutnať,“ vrátil sa spomienkami k najväčšiemu úspechu v kariére Ján Švehlík. „Väčšinou sa spomína finále s Nemeckom, čo bol pre nás samozrejme vrchol, no mňa viac zaujal veľký zápas, i keď som v ňom nenastúpil, s Holandskom. V ťažkých podmienkach, v daždi...“ Bezpochyby o nič menej dôležité stretnutie ako nasledujúce finále. „Ukázalo nám, že keď sme dokázali zvládnuť tento nesmierne náročný duel, tak potom máme šance aj vo finále.“

Smola jedného, šťastie iného

Smola jedného býva šťastie iného a to bol aj prípad v súčasnosti športového riaditeľa ŠK Slovan Bratislava. „Jaroslav Polák bol v zápase s Holandskom vylúčený, a tak tréneri Ježek s Venglošom hľadali za neho alternatívu do finále. Ja som ostal dosť prekvapený, pretože v semifinále veľmi dobre zahral striedajúci Franta Veselý, ale tréneri asi prihliadli nato, že nás tam bolo viacero zo Slovana. V útoku hral Masný, s ktorým som si rozumel. A veľmi dôležitú úlohu asi zohralo aj to, že Vengloš bol v tom čase trénerom Slovana. Preto sa domnievam, že to bol práve on, kto ma pretlačil do zostavy pre finále.“

Tímu fantasticky vyšiel vstup do stretnutia. Švehlík sa gólovo uviedol už v ôsmej minúte. „V úvode sa chcete v takom dôležitom stretnutí najmä aklimatizovať a to bol aj môj prípad. Vyšla nám však pekná akcia a ja som bol v pravý čas na pravom mieste a podarilo sa mi streliť úvodný gól finále,“ ktorý bol zároveň aj najrýchlejším celého turnaja ME 1976.

V 25. minúte pridal na našu radosť Karol Dobiáš druhý gól. „Určite sme nerátali s tým, že by sme sa proti Nemcom dokázali dostať do dvojgólového vedenia, a tak rýchlo. Keď nám to však tak ideálne vyšlo, verili sme si potom na trávniku o to viac, že by to mohlo vyjsť. Žiaľ, vyrovnanie v samom závere bolo pre nás potom obrovským sklamaním. Šokom. Prišlo v čase, kedy sme už pohľadmi tlačili hodiny a pomaly sa už aj pripravovali na oslavy titulu majstrov Európy. Ten gól nás však okamžite schladil. Bolo to dosť nepríjemné.“

Rodák z Lovci neďaleko Žiaru nad Hronom už v tom čase sledoval duel z lavičky. V 79. minúte ho vystriedal Jurkemik. „Opakujem, bol to šok. Do konca už veľa času nechýbalo, Ivo Viktor nás dovtedy viackrát podržal skvelými zákrokmi, preto to z nás nikto nečakal. Mal som aj trochu obavu, aby nás to pred predĺžením nezlomilo. No našťastie sa to nepotvrdilo a po jedenástkach sme si mohli radosť z triumfu naplno užiť my a nie súper.“

Pokutové kopy bývajú nevyspytateľné. Tréner Václav Ježek však po turnaji suverénne prehlásil, že si bol na sto percent istý úspešnosťou svojich zverencov pri ich realizácii. „Určite sme neboli takí suverénni, to nemohol tvrdiť nikto. Nie nadarmo sa zvykne vravieť, že jedenástky sú lotériou. Ale napokon všetci piati naši exekútori predviedli, že boli psychicky dobre pripravení. Premenili ich naozaj suverénnym spôsobom.“