Žilinčania inkasovali v Lige majstrov rekordných 19 gólov
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Futbalisti MŠK Žilina pri ich premiérovej účasti v skupinovej fáze prestížnej Ligy majstrov zaznamenali šesť prehier pri skóre 3:19.
Zverenci českého trénera Pavla Hapala sa spolu s Partizanom Belehrad stali v poradí 11., resp. 12. tímom v dejinách súťaže, ktoré v základnej skupine nedokázali bodovať. "Šošoni" súčasne napodobnili zápis 1. FC Košice, ktoré sa v roku 1997 stali vôbec prvým klubom, ktorý v skupine nezískal ani bod.
Košičanov v ďalších ročníkoch nasledovali v tomto smere Fenerbahce Istanbul (2001/2002), Spartak Moskva a Bayer Leverkusen (obaja 2002/2003), Anderlecht Brusel (2004/2005), Rapid Viedeň (2005/2006), Levski Sofia (2006/2007), Dynamo Kyjev (2007/2008), Maccabi Haifa a DVSC Debrecín (2009/2010). Slovenský majster tiež inkasoval v šiestich zápasoch F-skupiny v dueloch s anglickým majstrom Chelsea Londýn, francúzskym šampiónom Olympique Marseille a ruským Spartakom Moskva 19 gólov, čo je vyrovnanie negatívneho rekordu tímov Ferencvároš Budapešť (1995/1996), Dynama Kyjev (2007/2008) a DVSC Debrecín (2009/2010). Žilina na druhej strane strelila v skupine len tri góly (Tomáš Oravec, Babatounde Bello a Tomáš Majtán).
Okrem Košíc, resp. Artmedie Bratislava (2005) bola Žilina tretím tímom spod Tatier v elitnej klubovej spoločnosti. Ako prvé sa tam dostali v roku 1997 1. FC Košice. Zverenci trénera Jána Kozáka na ceste do skupiny vyradili v 1. predkole vtedajšieho 17-násobného islandského majstra Akraness po výhrach 3:0 v Košiciach, resp. 1:0 na Islande. V 2. predkole ich čakal favorizovaný Spartak Moskva, ktorý však vyradili po domácej výhre 2:1 a remíze v Moskve 0:0. V základnej B-skupine dostali "vraňare" mimoriadne náročných a slávnych súperov - Manchester United, Juventus Turín a Feyenoord Rotterdam.
Už oveľa lepšie sa v skupine LM darilo v roku 2005 Artmedii Bratislava. Pod trénerskou taktovkou trénera Vladimíra Weissa, momentálne kouča slovenskej reprezentácie, sa do nej musela dostať cez kazašský Kajrat Almaty v 1. predkole, Celtic Glasgow v 2. predkole a Partizan Belehrad v 3. predkole. Proti všetkým súperom ukázali Petržalčania veľkú morálnu silu, keďže boli na pokrajoch vypadnutia proti každému z nich. Po prehre 0:2 v Kazachstane mala Artmedia v seneckej odvete nôž na krku. Za stavu 2:0 pre "čierno-bielych" po 90 minútach sa muselo predlžovať, hostia hneď na začiatku extračasu znížili a Slováci museli streliť dva góly. Po presnom zásahu Kozáka to dokázal v poslednej 120. minúte obranca Staňo. V 2. predkole weissovci na Tehelnom poli slávne deklasovali škótsky veľkoklub Celtic Glasgow so Stanislavom Vargom v obrane 5:0 aj vďaka hetriku Juraja Halenára. V odvete sa ale triasli do posledných chvíľ po prehre 0:4. Záverečný krok urobili v Belehrade s Partizanom, kde po domácej remíze 0:0 tiež uhrali rovnaký výsledok aj po predĺžení aj na Balkáne. V penaltovej lotérii potom vďaka skvelým zákrokom brankára Juraja Čobeja vyhrali 4:3 a mohli sláviť postup do skupiny.
V základnej H-skupine si počínali nad očakávanie. V Porte otočili takmer prehratý zápas z 0:2 na 3:2, body a prémie brali aj za remízy s Glasgowom Rangers (0:0 a 2:2), resp. Portom (0:0). Nestačili dvakrát len na Inter Miláno (0:1 a 0:3) a na jar 2006 vypadli v 16-finále Pohára UEFA s Levski Sofia (0:1 d, 0:2 v).