Weiss správne "nakazil" hráčov

Desiaty rok sedí v kresle prezidenta Slovenského futbalového zväzu (SFZ). František Laurinec

Vlani Slováci na EURO 2008 v Nemecku chýbali. Vtedy šéf futbalu pod Tatrami povedal: "Chýba nám kvalita, aby sme sa vyrovnali európskej špičke. Verím, že nastupujúca generácia hráčov, ktorí v kluboch odvádzajú lepšie výkony ako v národnom tíme, sa dostane do roviny, že už v najbližšej kvalifikácii budeme hrať dôstojnú úlohu. Proti Poliakom a Čechom sa však nepasujeme do role favoritov."

Prešlo 16 mesiacov a radostné konštatovanie: "Získali sme vonku dvanásť bodov, čo doposiaľ nebolo naším zvykom. Tréner Weiss sa obklopil ľuďmi, ktorým dôveruje, našli sme brankára, z ktorého vyžarovala istota a hráči išli v prvom rade za úspechom, téma peniaze bola pre nich tabu." František Laurinec rozviedol aj ďalšie faktory úspešnej kvalifikácie MS 2010 a verí, že v Juhoafrickej republike nie je slovenský národný tím bez šance na úspech.

TASR s Františkom Laurincom uverejňuje rozhovor na aktuálnu tému Historické MS - epochálne pre Slovensko:

Bola to neskutočná dráma, z ktorej sa napokon vykľula krásna rozprávka. Na tribúne štadióna v Chorzówe to museli byť pre Vás obrovské muky, keď Poliaci zahadzovali šancu za šancou a náš priamy postup na MS visel na vlásku.
"Rozhodujúci zápas s Poľskom som intenzívne prežíval od prvých minút a bral som ho ako vyvrcholenie jedného kvalifikačného cyklu. K postupu sme mali blízko už v Bratislave, ale proti Slovinsku nám to nevyšlo. V živote to už tak chodí, nie vždy dosiahnete to, o čo sa tak veľmi snažíte. Nám bolo dopriate tešiť sa až po poslednom zápase. Myslím si, že ľudia, ktorí nám úprimne fandili, si takéto finále zaslúžili."

Aké je Vaše resumé 10-zápasovej cesty Weissovho tímu za africkým dobrodružstvom?
"Bola to skvelá kvalifikácia, v ktorej sa v našej, ale aj v ďalších skupinách zrodili prekvapenia. Z nášho pohľadu bolo kľúčové, že sme vonku vyhrali tri ťažké zápasy nad favoritmi. Finálny výsledok nás všetkých teší. Som nesmierne rád, že majstrovstvá sveta budú aj s našou účasťou."

Už ste to načrtli: hlavným faktorom úspešnej kvalifikácie bolo to, že sme sa naučili zdolávať silných súperov. Súhlasíte?
"Stopercentne. Doteraz sa nám z ihrísk súperov nedarilo nosiť dôležité body a aj preto sme nikdy na finálový turnaj nepostúpili. V tejto kvalifikácii sme ich získali až dvanásť, keď rátam aj San Maríno. Prehrali sme len v Slovinsku. Hráčom po takýchto výsledkoch rástlo sebavedomie a pribúdali nám body v tabuľke."

Čo prinesie tento epochálny úspech pre slovenský futbal?
"V prvom rade je to obrovské zadosťučinenie pre hráčov, trénerov i celý realizačný tím, ale aj pre ďalších, ktorí okolo slovenského futbalu pracujú."

V akom zmysle?
"Napríklad v tom, že je to veľká odmena i motivácia do ďalšej práce pre mnohých slovenských trénerov. Oni totiž už v mladom veku našli talent u Mareka Hamšíka, Vladka Weissa či Roba Vitteka i ďalších a rozvíjali ho. Aj oni teda majú zásluhu na tom, akým smerom sa uberal futbalový rast našich reprezentantov a že viacerí z nich dnes hrávajú v špičkových európskych kluboch."

Postup na svetový šampionát je splneným snom futbalovej verejnosti pod Tatrami. Čo bude ďalej, aké výzvy stoja pred slovenskou reprezentáciou a kde sú jej limity?
"Musíme tento úspech skapitalizovať a to nemyslím len finančne. Sme malá krajina, ktorá však dosiahla veľký úspech. Sme si vedomí toho, že nebudeme pravidelne atakovať svetovú špičku, ale sami vidíme, že keď sa nájde skvelý tréner a správna partia, dá sa to. Potrebovali sme k tomu aj športové šťastie, ale to chodí s tým, kto sa oň pokúša."

Slovensko sa na šampionát dostalo, ale zakopli viacerí favoriti a tradiční účastníci finálových turnajov MS či ME. Len v televízii budú sledovať dianie v Juhoafrickej republike Turci, Chorváti, či Švédi. Čo na to hovoríte?
"Ukázalo sa, aký je európsky futbal vyrovnaný. Svoju silu naplno rozbalili mužstvá bývalej Juhoslávie a Sovietskeho zväzu. Dnes už takmer vo všetkých reprezentáciách pôsobia hráči, ktorí hrávajú v bundeslige alebo anglickej Premiership, či kluboch talianskej Serie A a zákonite musia mať kvalitu. Trpaslíci na dve, možno tri výnimky už neexistujú. Určite zaujímavá bude európska baráž. Myslím si, že Portugalci, Francúzi a ani Rusi ako papieroví favoriti nebudú mať ľahkú cestu proti rebríčkovo slabším mužstvám. Bude to boj, no Slovinci, Ukrajinci ani Íri nie sú bez šancí."

Aké šance dávate Slovákom v JAR?
"Všetko záleží od žrebu, ktorý sa uskutoční 4. decembra v Kapskom Meste. Zo športového hľadiska by sme sa radi vyhli Brazílčanom a Španielom ako topfavoritom šampionátu. Samozrejme, svoju úlohu zohrá aj aktuálna športová forma, preto v tejto chvíli je ťažké hovoriť o cieľoch a prognózach. Môžem však jednoznačne povedať, že s trénerom Weissom a týmto mužstvom určite máme šance uspieť."

Poďme k osobe strojcu úspechu. Weiss v auguste minulého roka debutoval prehrou 0:2 s Gréckom. Herný prejav mužstva bol slabý, ako ste sa vtedy cítili?
"Spomenul som si na české porekadlo 'první vyhrání z kapsy vyhání', takže som tej prehre neprikladal veľký význam. Neskôr sa ukázalo, že angažovanie trénera Weissa bolo správnym ťahom."

V čom tkvie čaro Vladimíra Weissa?
"Poviem to takto. Vážim si všetkých predošlých trénerov reprezentácie. Posledný z nich Jano Kocian futbalu rozumie, je to dobrý tréner a správny chlap, ale Vlado Weiss dokázal z mužstva dostať maximum, je tvrdší ako jeho predchodcovia. V dobrom slova zmysle je bacilonosičom, ktorý ten vírus zo seba dokázal preniesť na chlapcov. Mal voľnú ruku, čo sa týkalo výberu spolupracovníkov v realizačnom tíme, nezasahoval som mu do tohto procesu. Obklopil sa ľuďmi, ktorým dôveruje a ktorých rešpektuje a to bol ďalší z faktorov úspechu."

V ankete TASR bývalý reprezentačný tréner Ladislav Jurkemik ocenil najmä fakt, že hráčov v prvom rade zaujímal úspech a až potom peniaze.
"Absolútne s ním súhlasím. Nepoznám kuloárne reči medzi hráčmi na izbách, ale oficiálne sa medzi trénerom a hráčmi nediskutovalo o financiách. Hráči dostávali na každý zápas štartovné vo výške 1000 eur, zabezpečili sme im nadštandardné bývanie, stravu a ostatné veci k nerušenej príprave na zápas. Hráči nevyjednávali, pravidlá hry sme si korektne stanovili už pred začiatkom kvalifikácie. Sú to všetko profesionáli, dohodli sme sa a teraz po dosiahnutí úspechu prídu na rad aj odmeny."

Prvýkrát sa majstrovstvá sveta uskutočnia na africkom kontinente. Čo od nich očakávate?
"Je to krok do neznáma, ale zároveň logické vyústenie rotačného systému. Aj na Afriku už musel prísť rad."

Kde vidíte plusy a kde mínusy usporiadateľskej krajiny?
"Negatíva sú jasné. Slabšia infraštruktúra miest, vysoká kriminalita v Juhoafrickej republike, väčšia vzdialenosť od hlavných futbalových krajín. Futbal je však celosvetový spoločenský fenomén a Afrika si tento šampionát zaslúži. Myslím si, že v prospech Afriky zohráva pozitívnu rolu aj faktor športovej formy a zanietenia funkcionárov. Podľa mňa budú najsilnejšie mužstvá z čierneho kontinentu patriť k najväčším favoritom na zisk titulu a to môže tento šampionát urobiť atraktívnym."

Kvalifikácia sa skončila, v novembri sú k dispozícii dva asociačné termíny FIFA. Ako ich využijeme?
"Mali sme na stole veľa ponúk, ale keďže sme nemali istotu priameho postupu, nechceli sme to zakríknuť a súperov v novembrovej príprave riešime až v týchto dňoch. Každopádne chceme využiť oba termíny. Jeden zápas by sme radi odohrali v Bratislave a druhý v Žiline alebo Košiciach."

S kým konkrétne rokujete?
"So zväzovými funkcionármi Kórejskej republiky, v hre je Nórsko či mužstvá z Latinskej Ameriky. Ide o krajiny zvučného mena, viac však neprezradím."

Istotne ste si vydýchli, hektické posledné mesiace na Vás museli zanechať stopy.
"Nervozita bola veľká a vystupňovala sa po tom, ako sme boli stále viac reálne v hre o víťazstvo v skupine. Po remíze doma s Českom a výhre v Severnom Írsku som mal neskutočnú žalúdočnú nervozitu, s ktorou sa ale nedalo nič robiť. Teraz to všetko opadlo, úspech patrične oslávime s našimi partnermi, čakajú nás početné spoločenské akcie a po nich sa už zahryzneme do ďalšej práce."