Poctený Šatan si opäť užíval ovácie bratislavského publika

BRATISLAVA / Miroslav Šatan vstúpil na hlavnú plochu Zimného štadióna Ondreja Nepelu a vypredané bratislavské tribúny burácali.

Dialo sa tak v minulosti počas duelov reprezentácie či Slovana Bratislava v slovenskej extralige alebo Kontinentálnej hokejovej lige. Rovnaký ošiaľ v hľadisku bol aj vo štvrtok večer, lenže niekdajší 42-ročný krídelník kráčal po červenom koberci, nie ľade. Na nohách mal topánky namiesto korčúľ a po boku manželku a obe deti. Vedenie Slovana Bratislava sa ho totiž rozhodlo zaradiť do klubovej siene slávy a pod strechu "zimáku" vystúpala vlajka s jeho podobizňou. "To, že Slovan sa rozhodol zaradiť ma medzi svoje veľké legendy, je pre mňa veľká pocta,“ povedal rodák z Topoľčian nosiaci počas kariéry číslo 18 a pokračoval: "Slovan mal osemnástky vždy veľmi úspešné. Spomeniem len Dáriusa Rusnáka či Riša Kapuša. Teraz je tu Jonathan Cheechoo, je dobrý nasledovník tohto čísla v Slovane.“

Miroslav Šatan si pri príležitostí večernej slávnosti zaspomínal aj na okamihy, ktoré si z hokejovej kariéry (ukončil ju po sezóne 2014/2015) pamätá najviac. "Patrí tam triumf v Stanleyho pohári či momenty, keď sme dostali pohár pre majstrov sveta. Sú tam aj špecifické góly, na ktoré sa dobre pozerá. Aj hodinu by som zvládol sledovať videomomenty z mojej kariéry. Všetko sú to príjemné spomienky, mám na to naviazané pozitívne emócie. V zostrihu počas slávnosti som videl veľmi veľa bekhendových blafákov a zamyslel som sa, či som vôbec dával aj iné góly. Bola to jedna z vecí, ktorú som vedel urobiť veľmi dobre a využíval som to v dôležitých okamihoch. Z celej kariéry by som vyzdvihol góly vo vyraďovacej časti na majstrovstvách sveta, ktoré tím posúvali ďalej. Či už gól Švédom v semifinále MS 2002 na 2:2, Rusom vo finále MS 2002 alebo Čechom na šampionáte v roku 2012, keď ma Mišo Handzuš v oslabení vysunul do úniku,“ doplnil Šatan.

Aký to bol pocit, keď na hlavnú plochu vyšiel v topánkach namiesto korčúľ? "Bol to poriadny rozdiel. Slovan bola veľmi dôležitá časť mojej kariéry. Atmosféra tu bola špecifická a plná emócií, iná ako kdekoľvek inde. Medzi takýchto fanúšikov sa budem vždy rád vracať.“ V budúcnosti nevylučuje návrat na bratislavský ľad, priamo na hlavnú plochu. "Možno nejaký exhibičný duel, podobne ako posledné leto pri rozlúčke s Ľubom Višňovským,“ poznamenal.

Atmosféra na bratislavských tribúnach Šatanovi chýba. "Každému hráčovi musí po skončení kariéry chýbať fanúšikovská podpora z tribún. Nechýbajú však tréningy, cestovanie, prehry, zranenia a boľačky. Príjemné veci ako góly, víťazstvá a hra pred fantastickými fanúšikmi, to isto chýba a rád by som to zažíval každý deň. Ale to už nie je možné,“ dodal.

V súčasnosti si užíva mnoho voľna a venuje sa rodine. "Momentálne nemám žiadne plány ani ambície do niečoho sa hneď púšťať. Som vo fáze, keď mám veľa času, ktorý som počas hokejovej kariéry nemal. Venujem ho rodine, manželke a deťom. Je príjemné byť pánom svojho voľného času,“ myslí si. V zákulisí sa povráva o možnej spolupráci s reprezentáciou SR. "Budem sa snažiť nejako pomôcť. Stretli sme sa a dohodli, že bude ďalšie stretnutie a budeme sa o tom ešte baviť. Chceme nájsť nejakú formu spolupráce, aby som mohol pomôcť. Je to stále otvorené, budeme sa o tom ešte rozprávať,“ prezradil Šatan.